Sme zvyknutí, že hospodárske problémy sú „zhora dané“ a musíme ich pretrpieť. Niektoré ťažkosti sú však „prihrievané“ naším konaním a najmä konaním osôb, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie. Hospodárske dianie je dané činnosťou miliónov osôb, ich vnímaním, rozhodnutiami, obavami či záujmami. Preto masové psychologické javy dokážu pohnúť hospodárstvom. A mierou inflácie dokážu pohnúť zvlášť.
Aj slovami sa ovplyvňuje inflácia
Veľa sa už popísalo o príčinách súčasnej inflácie. Niektoré príčiny sú do značnej miery mimo nášho dosahu: energetická kríza, vojna na Ukrajine, koronakríza (a s ňou spojené pretrhanie dodávateľských reťazcov a nárast vzácnosti tovarov) alebo prehnané zvyšovanie množstva peňazí v európskej ekonomike. Zabúdame na jeden dôležitý podporný faktor, ktorý je k dispozícii, no my ho zle využívame: je to formovanie inflačných očakávaní.
Pri ovplyvňovaní inflácie hrajú významnú rolu očakávania. A nielen očakávania významných aktérov, ale aj obyvateľstva. Podľa našich očakávaní meníme naše konanie, tým sa očakávania samorealizujú. Jednoduchý príklad zo slovenskej inflačnej reality: v roku 2021 médiá rozšírili dramaticky znejúcu informáciu, že v najbližších týždňoch sa stanú nedostatkovými aditíva k nafte a masívne zdražejú. Dôsledok? Vznikla panika, pre ktorú sa aditíva okamžite vykúpili, čím vznikol ich nedostatok a nesmierny tlak na rast ich cien.
Nemáte pocit, že podobný príbeh (len zakaždým s inými tovarmi) zažívame každodenne? Scenár vždy podobný: najprv je sugestívne podaná správa o tom, že tovar X bude čoskoro na trhu chýbať, respektíve výrazne zdražie. Následne ho spotrebitelia v panike kupujú. To vyženie jeho cenu nahor, prípadne bude nejaký čas skutočne nedostupný. A tak sa zrealizuje to, čo malo byť varovnou správou. A niekedy dodatočne zistíme, že ponuka toho tovaru X vážne ohrozená ani nebola, pôvodná informácia nebola korektná a výkyv na trhu nastal práve pre nešťastne nasadenú informáciu. Jednotlivé prípady by veľa škody nenapáchali, ale opakovaním podobných správ sa vytvára už určitá „inflačná psychóza“, zvyšujú sa ceny aj tam, kde by sa nemuseli, a spotrebiteľ vníma cenové šoky ako každodennú bežnú vec. A to škodí.
Médiá sa nachádzajú v pochopiteľnej dileme: na jednej strane chcú informovať a varovať, na druhej strane spôsobom svojho informovania infláciu môžu podporovať. Nemôžeme od nich čakať, aby v záujme tlmenia inflácie o nej neinformovali, to by popieralo zmysel ich existencie. Ale zároveň by mali vnímať, že dramaticky znejúce, pozornosť priťahujúce informácie (často špekulácie) o ďalších a ďalších inflačných šokoch spôsobujú škodu.
Pri ovplyvňovaní inflácie hrajú významnú rolu očakávania. A nielen očakávania významných aktérov, ale aj obyvateľstva. Podľa našich očakávaní meníme naše konanie, tým sa očakávania samorealizujú.
Médiá nie sú príčinou inflácie. Dlhodobá inflácia má príčiny úplne inde. Lenže nevhodne podaná informácia spôsobuje zväčša krátkodobé cenové šoky, ktoré dodatočne infláciu „prihrievajú“. Tu treba citlivo vyvažovať obsah aj spôsob informovania a pamätať na spoločenskú zodpovednosť médií, ako aj ďalších mienkotvorcov (zvlášť politikov).
Dva príklady za všetky: na prelome rokov Česká národná banka vydala upokojujúce stanovisko, že už v priebehu roka 2023 očakáva schladenie inflácie a že ona urobí všetko pre to, aby sa v druhom polroku miera inflácie citeľne znižovala. Dokonca navrhla kroky verejnosti a podnikom, ako môžu prispieť k úspechu. Toto je pozitívny príklad komunikácie mienkotvorcu. A jeden negatívny? Čitateľov rozšíreného slovenského média v závere roka pohladil titulok „Slováci, držte sa! Inflácia extrémne rastie a bude ešte horšie“. „Vďaka“ takýmto traumatizujúcim posolstvám sa to môže stať.
Bezbolestnou metódou ku konzervovaniu problému
Je to bolestivé konštatovanie, ale bez utlmenia dopytu sa ťažko krotí inflácia. Inflácia sa musí schladiť. Jej chladenie je dané tým, že poklesne objem dopytu, respektíve dopyt sa preorientuje na iné, infláciou menej zasiahnuté tovary.
Preto pozor na politiku plnej kompenzácie rastu cien zo strany štátu: prečo by potom niekto mal šetriť? Veď problém vzácnosti takéhoto tovaru ho nemusí trápiť. Alebo ak sa inflačný šok plne vykompenzuje prudkým zvýšením miezd, prečo by sa zmenil objem či štruktúra dopytu domácností? V oboch prípadoch zlyhá chladenie inflácie, a tá môže zacyklene pokračovať ďalej. Preto treba kompenzovať, ale s mierou. Aj zvýšiť mzdy zamestnancov, ale s mierou.
Tvorcovia hospodárskej politiky stoja pred dilemou: nekompenzovať dosahy inflácie je drsné, nehumánne a politicky ťažko udržateľné, ale kompenzovať infláciu výrazne a plošne znamená udržiavať ju pri živote. Preto ju treba výrazne kompenzovať tým, ktorí sa ekonomickým šokom nemôžu poriadne brániť (seniori, znevýhodnené skupiny). Ostatným ju stačí kompenzovať čiastočne: ich vlastná obranná reakcia je totiž nevyhnutná na chladenie inflácie.
