Nie náhodou je úprava referenda v piatej hlave ústavy – Zákonodarná moc. Občanom sa tak dáva moc priamo presadzovať legislatívne zmeny. V referende sa môžu vyjadriť k dôležitým otázkam verejného záujmu okrem daní, odvodov, ľudských práv a štátneho rozpočtu.
Zákonodarcovia sa rozhodli nezriadiť senát, ktorý v Česku tvorí poistku proti jednostranným alebo škodlivým rozhodnutiam poslaneckej snemovne. U nás je ústavnou poistkou proti mocenskej zvoli momentálnej väčšiny poslancov, ich nekompetentným rozhodnutiam alebo ich neochote riešiť problémy, ktoré občania pociťujú, práve referendum. Súčasťou povinnosti hlavy štátu podľa čl. 101 „svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov štátu“ je preto aj podporovať bezproblémové uplatňovanie inštitútu priamej demokracie.
Pokus o referendum v roku 2021
Úspešná petičná akcia v r. 2021 bola reakciou na nekompetentné, chaotické, arogantné, vulgárnymi výpadmi voči nespokojným občanom sprevádzané narábanie s mocou, aké predviedla Matovičova koalícia. Rekordne rýchle vyzbieranie 600-tisíc podpisov bolo doslova prejavom zúfalstva bezmocných občanov. Bolo jedinou možnou formou protestu proti vláde.
V situácii, keď bola porušená rovnosť zbraní medzi vládou a občanmi, ktorí počas núdzového stavu nesmeli verejne protestovať, sa prezidentka rozhodla zachrániť vládu pred ich hnevom. Nepostavila sa na ich stranu. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pustili petície za predčasné voľby, sa pod zámienkou ochrany ústavy obrátila na Ústavný súd s takým podaním, ktorého výsledkom bolo nielen nepripustenie referenda o predčasných voľbách, ale aj zákaz skrátenia volebného obdobia NR SR na základe hlasovania ústavnej väčšiny. Prezidentka sa tak priamo zaslúžila o anomáliu – SR sa stala jedinou demokraciou, v ktorej nie je možné hlbokú politickú krízu vyriešiť predčasnými voľbami.
Najčastejším argumentom proti referendu a skracovaniu volebného obdobia hlasovaním v NR SR je údajná destabilizácia politickej scény. V skutočnosti sa vládna koalícia destabilizovala sama. Zničila si dôveryhodnosť i autoritu a následne uvrhla slovenskú politiku do najhlbšej krízy v jej histórii.
A Ústavný súd si zase neuvedomil, že svojím nepriamym prepísaním ústavy vlastne označil tri slovenské vlády, ktoré vzišli z predčasných volieb, za nelegitímne a obmedzil uplatňovanie v ústave zakotveného inštitútu priamej demokracie.
Falošný argument destabilizácie
Úspešná petícia vtedy vyvolala hysterické reakcie vládnucich pravicových politikov i pravicovo-liberálne orientovaných aktivistov. Ľudový hnev bol totiž taký veľký, že sa naozaj báli úspešnosti referenda. Inak by boli predsa chladnokrvne kalkulovali s tým, že účasť na referende nedosiahne viac ako 50¤% a vládna koalícia bude môcť vládnuť bez rizika ďalšieho referenda. Najčastejším argumentom proti referendu a skracovaniu volebného obdobia hlasovaním v NR SR je údajná destabilizácia politickej scény. V skutočnosti sa vládna koalícia destabilizovala sama. Zničila si dôveryhodnosť i autoritu a následne uvrhla slovenskú politiku do najhlbšej krízy v jej histórii. Občania na jar v r. 2021 dobre pochopili, kam vývoj smeruje. Chceli politickej katastrofe zabrániť a zvoliť novú vládu, ktorá bude schopná manažovať krízy, ktoré na Slovensko doľahli. Nedostali možnosť.
Vládne pravicové strany následne odmietli zmeniť ústavu v súlade s nálezom Ústavného súdu. A to napriek verejne daným sľubom, že tak urobia. Nechcú umožniť občanom nanovo demokraticky poveriť politické strany spravovaním štátu po tom, čo vláda v NR SR stratila dôveru.
Referendum je východisko z krízy
Referendová otázka je tak šancou vyriešiť patovú situáciu. Keďže zbabelí „demokrati“, ktorí sa kvôli svojej vnútornej rozbitosti, rozdrobenosti a aktuálnym preferenciám boja volieb, ignorujú požiadavku prezidentky, aby sa predčasné voľby realizovali ešte v prvom polroku 2023, mala by občanov vyzvať na účasť na referende. Za dnešný politický marazmus má aj ona maslo na hlave. Preto by mala opustiť falošnú tézu, že referendum je iba agendou jednej strany. V situácii, keď ju politické strany rozpadnutej koalície nechcú poslúchnuť, by sa mala obrátiť na občanov, aby ústavu priamo zmenili oni. Veď sama varovala, že „politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie“ a že „ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije.“
Nemožno burcovať za riešenie krízy a záchranu demokracie a zároveň sa usilovať z tohto riešenia vypojiť ľud a spochybňovať priamu demokraciu. Toto referendum nie je o žiadnej ideologickej otázke, ale o základných demokratických pravidlách hry. Je aj o prevencii pred zopakovaním takého spôsobu narábania s mocou, aký nám ukázali samozvaní „demokrati“.