Putinova nesmiešna paródia Západu

Putinove vymyslené dôvody na „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ ako zámienka na inváziu na Ukrajinu mali byť nešikovným napodobnením falošných dôvodov útoku USA na Irak – jeho „odzbrojenia“ a „ukončenia podpory terorizmu“. Zámienkami, prostredníctvom ktorých si krajiny s vojenskou prevahou presadzujú svoju vôľu v slabších krajinách.

18.01.2023 12:00
debata (48)

Minister obrany USA Donald Rumsfeld hovoril o možnej prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku ako o „neznámych neznámych“ – neočakávaných rizikách, predstavujúcich najväčšiu hrozbu. Ruský prezident Putin ho minulý rok imitoval nariadením zbaviť Ukrajinu „nacistov“ a „zbraní“. Žiaľ, niektorí s cynickým postojom k medzinárodnému právu zobrali jeho vtip vážne. Nie sú na Ukrajine naozaj zbrane a nacisti, proti ktorým sa musí Rusko brániť?

Dvojaký štandard Západu

Putin sa tak nielenže vysmial dvojakému štandardu Západu, ale zároveň otvoril otázku platnosti demokratických hodnôt, ktorými sa riadime. Slová ako sloboda, suverenita, patriotizmus či občianska spoločnosť sa na Západe znečistili, znehodnotili, vyprázdnili a vyčerpali. Ale, ako upozorňuje novinár Peter Pomerantsev, zatiaľ čo my o nich vedieme povrchné debaty v abstraktnej rovine, na Ukrajine sa stali súčasťou každodenného života a prežitia.

Ukrajinci na jednej strane odmietajú Rusov, pretože považujú Ukrajinu za svoju krajinu a nie za súčasť veľkého Ruska. A po druhé, na základe opakovaných útokov na Kyjev sa oprávnene domnievajú, že ak by sa im podvolili, zabili by ich zastupiteľov a na miesto nich nasadili niekoho z Moskvy, kto by nad nimi vládol. Ukrajinci o demokracii teda neteoretizujú, oni teóriou demokracie žijú.

Storočie diktatúr?

Na Ukrajine sa však neodohráva len boj proti kolonializmu a porušovaniu medzinárodného práva. Vojna na Ukrajine stanoví pravidlá medzinárodnej politiky 21. storočia – to, aké budú a kto ich definuje. Zatiaľ sa Putinovi darí beztrestne vraždiť, nahrádzať fakty dezinformáciami a popierať existenciu samostatnej Ukrajiny. Vytvára tak nebezpečný precedens pre nové nastavenie medzinárodných vzťahov postavených na princípe sily, ktoré by mohlo posilniť autokratické režimy.

Diktatúry vnímajú nové storočie ako svoje vlastné. Domnievajú sa, že vytvorením aliancie autoritárskych režimov by im mohli prejsť zločiny, ktorých sa dopúšťajú, pretože by sa nebralo do úvahy medzinárodné právo a každý by si vládol podľa vlastných štandardov. V rovine rozhodovania majú za to, že liberálna demokracia so svojimi mechanizmami kontroly moci je neefektívna, a preto je potrebné centralizované totalitárne riadenie. Pre demokratov to nie sú sľubné vyhliadky, čo by si mali uvedomiť všetci, ktorí vnímajú konflikt len cez ceny energií.

Rusko zahľadené do minulosti

Hoci je Rusko veľmoc, už dlhšie nebolo spokojné so svojím postavením vo svetovom usporiadaní. Keďže nepredstavovalo lepšiu alternatívu k liberálnej demokracii, od roku 2013 sa snažilo získať si popularitu zdôrazňovaním protikladných pozícií v témach, ktoré rezonovali. Prezentovalo sa ako ochranca konzervatívnych hodnôt pre krajnú pravicu, ako bojovník proti NATO pre radikálnu ľavicu, a kritik USA pre krajiny globálneho Juhu.

Minulosť a jej obnovenie je to, k čomu sa Putin upína vo svojich prejavoch. Slovo budúcnosť sa z ruského diskurzu celkom vytratilo. No práve to by sa malo pripomínať Rusom: Ako budú žiť vaše deti, akú budúcnosť pre ne máte? Terajším smerovaním Rusko stráca svoj globálny vplyv, trpí po ekonomickej stránke a tento smer sa nezmení bez ohľadu na to, kto bude na Západe vládnuť. Rusko prehráva a to najmä kvôli svojmu lídrovi.

Tento naratív má mnoho nezrovnalostí a rozporov. Útok na Ukrajinu NATO, naopak, posilnil a Západ zjednotil. Rusko nemožno považovať ani za jedinú veľkú nekoloniálnu mocnosť Európy, ak sa dvesto rokov až do ruskej revolúcie nazývalo Ruskou ríšou (impériom), a zaberalo územia Pobaltia, Fínska, Ukrajiny, Moldavska, Gruzínska či Aljašky.

Práve minulosť a jej obnovenie je to, k čomu sa Putin upína vo svojich prejavoch. Ako podotýka Pomerantsev, slovo budúcnosť sa z ruského diskurzu celkom vytratilo. No práve to by sa malo pripomínať Rusom: Ako budú žiť vaše deti, akú budúcnosť pre ne máte? Terajším smerovaním Rusko stráca svoj globálny vplyv, trpí po ekonomickej stránke, a tento smer sa nezmení bez ohľadu na to, kto bude na Západe vládnuť. Rusko prehráva a to najmä kvôli svojmu lídrovi.

Vo vojne je pritom vo výhode. Ukrajinský generál Valerij Zalužnyj upozornil, že zatiaľ čo Putin terorizuje obyvateľov Ukrajiny, bombarduje tamojšie mestá, ako sa mu zachce, ruské nebo je v bezpečí. Rusi tak Ukrajine zákonite spôsobujú väčšie škody ako Ukrajina Rusku. Ak má Ukrajina dosiahnuť mier bez jadrových zbraní, ktoré nemá, malo by sa zvážiť dodanie rakiet, ktoré by mohli agresora odstrašiť. Mohlo by to urýchliť tak či tak nevyhnutnú porážku Ruska.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #vojna na Ukrajine #vojna v Iraku