Predlžovanie agónie

Asi len málokto očakával, že účasť na sobotňajšom referende prekročí požadované kvórum, to znamená viac ako polovicu všetkých oprávnených voličov. Hoci z právnej stránky jeho výsledky nie sú platné, ide o jedno z najúspešnejších referend v histórii Slovenska.

24.01.2023 12:00
debata (6)

Ak odhliadneme od referend, ktoré sa konali paralelne s parlamentnými voľbami a, samozrejme, jediného úspešného referenda o členstve v EÚ v roku 2003, tak vyššiu účasť zaznamenalo iba iné referendum o predčasných voľbách, ktoré sa konalo v roku 2004. Vtedy sa na ňom zúčastnilo 35,86 percenta oprávnených voličov a po voľbách o dva roky sa vymenila vládna koalícia.

Sobotňajších 27,25 percenta teda vôbec nie je málo. Navyše, ak sa v prípade referenda počíta účasť všetkých oprávnených voličov, v prípade parlamentných volieb sa percentá počítajú iba z hlasov zúčastnených voličov. Volebná účasť nad 65 percent je v slovenských podmienkach výnimkou, pravidlom je skôr účasť pod 60 percent. To znamená, že s požiadavkou opozičných strán vyslovila súhlas približne polovica voličov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou k volebným urnám prídu. Inak by zrejme na referendum dožadujúce sa možnosti predčasných volieb nešli. Bez ohľadu na víťazoslávnu rétoriku OĽaNO ide teda o debakel koalície.

Výsledky referenda potvrdzujú, že v spoločnosti prestalo fungovať strašenie možným návratom Roberta Fica alebo „mafie“.

Prieskumy pred referendom predpokladali účasť približne 20 percent voličov. Výrazne vyšší výsledok hovorí buď o tom, že časť respondentov sa obávala otvorene hovoriť o svojich názoroch z obáv, že budú označovaní za „dezolátov“, alebo o tom, že vládna koalícia sa aj pred referendom (podobne ako prakticky celý čas od volieb v roku 2020) správala diletantsky a nebola schopná reflektovať politické dianie, ba dokonca ani len likvidačné zálohové faktúry na energie. Prvý prípad znamená, že miera vzájomnej nedôvery a konfrontácie v spoločnosti dosiahla úroveň, keď už nie je možné predvídať politické správanie občanov.

Výsledky referenda potvrdzujú, že v spoločnosti prestalo fungovať strašenie možným návratom Roberta Fica alebo „mafie“. Hoci je pravdou, že Smer-SD sa po voľbách 2020 výrazne zradikalizoval, po skúsenostiach s terajšou vládnou koalíciou prestáva byť vnímaný ako hrozba. Prieskumy agentúry Focus po voľbách 2020 konštatovali, že 19,4 percenta voličov Smeru volilo túto stranu ako „najmenšie zlo“, čo bolo dokonca najviac spomedzi všetkých ostatných relevantných subjektov. Možno predpokladať, že v najbližších voľbách bude toto percento výrazne vyššie.

Hoci istá časť voličov sa na referende zúčastnila predovšetkým v snahe potrestať vládnu koalíciu a nechápala tento krok ako prejav podpory opozičných strán, je jasné, že po najbližších voľbách sa pomer síl v parlamente zmení a podstatná časť koaličných poslancov v ňom už nebude. Koaličným stranám sa strašenie Ficom môže vypomstiť aj z hľadiska kontinuity zahraničnej politiky SR. Smer-SD vystupoval v referendovej kampani ako najsilnejšia opozičná strana, a preto je jasné, že si bude chcieť jeho výsledky „privlastniť“.

Na druhej strane koaliční politici sa snažia svoj terč pomenovať jediným slovom „Fico“, čím mu v atmosfére, keď je s činnosťou vlády nespokojných takmer 90 percent občanov, iba pomáhajú získavať preferencie. Pokiaľ navyše nie sú schopní rozlišovať medzi Smerom-SD a Hlasom-SD a vopred vylučujú koalíciu s druhou z uvedených strán, tak si zaslúžia, aby ich Robert Fico už teraz pozval na veľmi výdatnú večeru. Nikto iný mu totiž posledné tri roky nerobil kampaň a nezvyšoval jeho koaličný potenciál efektívnejšie ako oni. Platí to aj pre politikov Progresívneho Slovenska, ktoré sa neraz správa viac ako mimoparlamentná koaličná strana než ako opozícia, čo je azda svetový unikát.

V súvislosti s takmer každým referendom odznieva, osobitne z úst politikov pravicových strán, argument o finančných nákladoch v súvislosti s jeho konaním. Ide o veľmi nebezpečnú rétoriku, pretože referendum je inštitút zakotvený v ústave a účasť na ňom patrí medzi základné ľudské a občianske práva.

V súvislosti s takmer každým referendom odznieva, osobitne z úst politikov pravicových strán, argument o finančných nákladoch v súvislosti s jeho konaním. Ide o veľmi nebezpečnú rétoriku, pretože referendum je inštitút zakotvený v ústave a účasť na ňom patrí medzi základné ľudské a občianske práva. Spochybňovať prístup k nim finančnými nákladmi môže znamenať to, že o niekoľko rokov odznie návrh ušetriť na konaní volieb, ktoré by bolo možné nahradiť podstatne lacnejším prieskumom verejnej mienky.

Asi nie je prekvapením, že referendum urýchlilo dohodu koaličných strán o konaní predčasných volieb až 30. septembra. Hoci tento termín zdanlivo vyhovuje politikom rozpadávajúceho sa OĽaNO, ani Eduard Heger, ani mnohí ďalší politici tejto strany nedokážu presvedčiť voličov, že s vládnutím počas uplynulých troch rokov nemali nič spoločné.

Možno takýto termín vyvoláva nádeje, že slovenskú pravicu zachráni vysoká úroda jabĺk alebo príchod spasiteľa v osobe Mikuláša Dzurindu z politického zabudnutia, v skutočnosti však môžeme očakávať iba pokračovanie chaosu a politických konfliktov všetkých so všetkými. Politická garnitúra, ktorá dokázala za necelé tri roky poštvať proti sebe azda všetky segmenty spoločnosti, si tak len predlžuje politickú agóniu, na čo však doplatí celé Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #koalícia #Mikuláš Dzurinda #referendum o predčasných voľbách #predčasné voľby na Slovensku
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy