Volič rozpoznal „umelý produkt“ bez puncu autentickosti a charizmy. Navyše zaťažený škandálmi, v dôsledku ktorých prišla Mendelova univerzita pod vedením Nerudovej o možnosť akreditovať niektoré odbory. 13, 93 % pre miláčika médií urobilo z Nerudovej outsidera prezidentských volieb. Zároveň prinieslo dôležité ponaučenie. Byť miláčikom médií sa nevypláca.
Dá sa očakávať, že podobne ako jej ďalší neúspešní kolegovia z doterajších prezidentských volieb, skončí aj ona v „skladisku“ neúspešných prezidentských kandidátov – v českom senáte.
Debaklom Danuše Nerudovej sa dobré správy z prezidentských volieb končia. Prichádzajú už len správy zlé.
Duel dvoch bývalých komunistov
33 rokov od novembra 1989 si napokon u susedov vyberajú spomedzi dvoch bývalých komunistov. Nie je pritom chybou ani jedného z nich, že sa dostali tak ďaleko. Mnohé to vypovedá o stave demokracie v Českej republike. O tom, že Kristove roky ju naozaj zmohli.
Novinári toľko „prepaľovali“ komunistickú minulosť Andreja Babiša, až si sami pre seba pripravili pascu. Tento argument „nekomunistického kandidáta“ stratil váhu, keď do druhého kola postúpil Peter Pavel. Armádny generál a, podobne ako Babiš, bývalý člen strany. Naratív potreby prezidenta – nekomunistu odrazu vystriedal iný osvedčený príbeh. Boj proti Babišovi. V Českej republike by sme len veľmi ťažko hľadali a našli médium, ktoré by nebolo „proti“ bývalému premiérovi. Proti sú mainstreamové médiá, politici – s výnimkou Babišovho hnutia ANO, i cirkevné celebrity. Pred Andrejom Babišom doslova zavreli dvere Kostola u Pražského Jezuliatka jeho správcovia – bosí karmelitáni. Táto hra na politickú útlocitnosť skôr bývalému premiérovi pomohla, ako mu ublížila.
Prezentácia v kostole by sa obrátila proti nemu. Takto „partizánčinu“ cirkevných predstaviteľov dokázal využiť Babiš pre seba. Úloha obetného baránka je tou, v ktorej sa cíti komfortne. Médiá, politici, cirkevní predstavitelia a umelci sa stali súčasťou predvolebnej kampane ako jedna zo strán boja. Boja proti Babišovi. V celej predvolebnej hre akoby všetci títo samoľúbi bojovníci pozabudli na ústrednú postavu deja. Tou nie je Babiš. Ani Pavel. Ani oni. Je ňou volič.
A pre neho je typické, že nemá rád, ak mu niekto hovorí, čo má a nesmie robiť. Keď mu dávajú všakovaké nelichotivé prílepky pre jeho názory. A že ich nie je málo.
Nepoučili sa z dvoch volieb, v ktorých porazil Miloš Zeman miláčikov médií. Najprv Karla Schwarzenberga (2013) a potom Jiřího Drahoša (2018).
Paluba víťazov verzus obetný baránok
Peter Pavel zapĺňa námestia od Prahy po Ostravu. Usiluje sa presvedčiť, že nepatrí iba „Pražákom“. Na palubu víťaza prvého kola láka ďalších prívržencov. Ukazuje silu. Mediálny pretlak však nie je vo voľbách to najdôležitejšie. Môže byť zbraňou, ktorá nakoniec vystrelí a zasiahne. Ibaže nie na strane protivníka.
Andrej Babiš pred druhým kolom viditeľne zaostáva za súperom. Na rozdiel od Pavla má však k dispozícii rezervoár politických strán ČSSD, SPD a KSČM. Plus ďalších protisystémových „skrytých“ voličov. Na nich cieli pri debatách s Pavlom. On síce pôsobí efektne, ale je otázkou, či týmto efektom má šancu pritiahnuť nových voličov. „Mladých“ od Danuše Nerudovej už dostal. Hlasy pre Andreja Babiša môžu byť protestnými hlasmi proti Fialovej vláde. O ne hrá prioritne bývalý premiér. Tam smeruje aj jeho rétorika.
Paluba víťazov i obetný baránok ako dve osvedčené metódy propagandy majú svoje pre i proti. Rozsúdi ich čas.
Petra Pavla začína byť všade „príliš“. O víťazovi rozhodne sobota. A fakt, koho emócie unavia skôr. Žiaľ, tieto voľby nie sú o ničom inom. Len o emóciách. A boji „proti“. Nie „za“.
Petra Pavla začína byť všade „príliš“. O víťazovi rozhodne sobota. A fakt, koho emócie unavia skôr. Žiaľ, tieto voľby nie sú o ničom inom. Len o emóciách. A boji „proti“. Nie „za“. Boj proti Babišovi unavuje. Rovnako ako jeho nositelia. Žiadnu inú – relevantnú tému Pavel v kampani neponúkol. Každý boj skôr alebo neskôr začne ľudí vyčerpávať. Pozrime na tému Ukrajiny.
Pokiaľ sa stane prezidentom Andrej Babiš – je isté, že to v konečnom dôsledku ublíži jeho ďalšej politickej kariére. Hnutie ANO sa automaticky stane hromozvodom všetkých prezidentských neúspechov. Preferencie strany by klesali. Boj proti Babišovi by nabral nový rozmer, ktorý by mohol stmeliť dnešných vládnych politikov a udržať ich v pozíciách aj po ďalších parlamentných voľbách.
Naopak, keď sa stane prezidentom Petr Pavel, po počiatočnej eufórii nastane obdobie dezilúzie. Ako po každých voľbách. To bude nahrávať neúspešnému Andrejovi Babišovi. Za situácie, keď súčasná vládna koalícia ovláda parlament – hornú i dolnú komoru a bude mať spriazneného prezidenta, ktorého vo voľbách otvorene jej predstavitelia podporovali, nebude v ťaživej ekonomickej situácii zložité označiť vinníka. V týchto voľbách totiž nejde len o Pražský hrad, ale tiež o Strakovu akadémiu.
(Ne)šťastný volič, ktorý príde cez víkend voliť hlavu štátu a už dnes vie, že dobré správy nezostali. Iba Pyrrhovo víťazstvo. Tak na čo byť ešte naštvaný?