Politickí experti nepochybne poskytnú vysvetlenia, čo ktorá strana, vrátane hlavy štátu, oneskorením predčasných volieb sleduje. OĽaNO otvorene povedalo, že potrebuje ešte čas na pozatváranie predstaviteľov „mafie“. Poslanci z vládnych strán si posedia dlhšie na dobre platených poslaneckých kreslách a novovznikajúce politické strany nadobúdajú presvedčenie, že získaných pár mesiacov ich vynesie na piedestál politickej moci. Starosť o štát je to posledné, čo ich zaujíma.
„Demokratické strany“, za ktoré pokladá Eduard Heger iba strany bývalej koalície, snahou oddialiť predčasné voľby na posledný možný termín preukázali, že žiadnu zodpovednosť za štát nemajú. Naopak, vyhovieť chcú iba svojim partikulárnym záujmom. Starosť o štát je to posledné, čo ich zaujíma.
Vláda, ktorá vzíde z volieb, v prípade neskorého termínu volieb prevezme moc najskôr v októbri, no možno i neskôr. Znamená to, že nás čaká najbližších 10 mesiacov faktického bezvládia. To za predpokladu, že „vládnuť“ zostane terajšia vláda s obmedzenými právomocami pod dozorom hlavy štátu. Nepochybujme, že sa predovšetkým zameria „na získanie dôvery občanov,“ t.j. na volebnú kampaň. Už pred pár rokmi preukázala, že v marketingu sa vyzná. Žiaľ, iba v marketingu. Možno by za týchto okolností vláda odborníkov bola lepším riešením, keby boli k dispozícii odborníci bez politických ambícií a s akým-takým zmyslom pre spoločenské dobro.
Rok 2023 napovie, aký bude rok 2024 a ďalšie
Budúci rok sa opýta, čo si robil vlani. Rok 2023 je predurčený zákonom roka – štátnym rozpočtom. No iba do určitej miery. Kľúčová bude jeho realizácia. Už prvé týždne ukazujú, že ani prostriedky na zmiernenie dosahu cien energií neboli využité tak, ako sa predpokladalo. Nielen malí podnikatelia, no i desaťtisíce bytoviek čelia niekoľkonásobnému zdraženiu elektrickej energie a nedoriešená je i pomoc firmám náročným na energie. Skončili Slovalco a OFZ definitívne? Hrozí to isté US Steelu?
Ako sa využije tento rok na to, aby nebolo treba ďalšie 3 či 4 miliardy v budúcoročnom rozpočte na pomoc s energiami? Dodnes visí vo vzduchu zmluva medzi dvoma ministerstvami a Slovenskými elektrárňami, uzavretá vo februári 2022. Nedávno som citovala expertov zo SLSP, ktorí upozornili na nutnosť zásobiť sa energiami na budúcu zimu. No dôležité bude zväčšiť nezávislosť od ich dovozu. Nejde iba o spustenie nového bloku AE Mochoviec, no aj o produkciu energií z obnoviteľných zdrojov na rôznych úrovniach, na lokálnej nevynímajúc. Politickú moc by nemalo odradiť, že to narazí na protesty tých, ktorí prídu o časť zisku. No či sa na tom dohodne, pochybujem.
Nedohodla sa ani na použití prostriedkov Environmentálneho fondu a umelo stavia proti sebe záujmy priemyselníkov na jednej strane a starostov a primátorov na strane druhej. Prostriedky z fondu by sa nemali použiť na kompenzáciu cien energií v podnikoch, ale na investície do úspor energií a na investície do znižovania produkcie emisií. Európsky systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS), ktorý prevzala EÚ z USA, dodajme v čase, keď sa verilo, že trh všetko, i klimatické zmeny, vyrieši, nie je najvhodnejším nástrojom boja proti emisiám. Núti emitentov vynakladať značné zdroje na kúpu povoleniek, ktoré by mali použiť na odbúranie emisií. Fond by im mal pomôcť, aby nemuseli povolenky kupovať. Jednorazovú pomoc s cenami energií má pokrývať rozpočet.
Transformácia sa odkladá Poverená vláda nebude môcť realizovať žiadne závažnejšie rozhodnutia, ktoré by začali smerovať slovenské hospodárstvo na iný ako doterajší model rastu. 30 rokov bolo Slovensko montážnou dielňou, profitujúcou z nízkych miezd, lákajúcou zahraničných investorov investičnými stimulmi a závislou od exportu dvoch-troch odvetví. Plán obnovy a odolnosti bol príležitosťou naštartovať transformáciu na nový model, ktorý by prekonal nedostatky predchádzajúceho. Bez funkčnej vlády však stratíme ďalší rok. Konvergenčný proces sa spomalí ešte viac. Výsledkom bude ďalšie schudobnenie štátu a horšie východiská pre budúce roky. Nasvedčuje tomu i pokles úspor domácností v r. 2022 – po Litve druhý najväčší v eurozóne.
Ministerstvo hospodárstva za Sulíka pokračovalo v politike predchádzajúcich vlád nalákať zahraničných investorov rôznymi výhodami. Podiel dotácií, daňových úľav či iných výhod k zahraničnej investícii niekedy presiahol až jednu tretinu, no Sulíkovmu ministerstvu sa to i tak zdalo ako výhodné riešenie. Napriek rôznym ale. Napríklad, že chýba kvalifikovaná domáca pracovná sila. Keďže v súperení o talenty nemáme čo ponúknuť, rátať môžeme iba s nízkokvalifikovanými zahraničnými zamestnancami. I to je jeden z faktorov ďalšieho konzervovania doterajšieho stavu.
Vo vypočítavaní toho, prečo budúcej vláde nebude čo závidieť, by sa dalo pokračovať. Je toho totiž omnoho viac.