Trpia ňou predovšetkým ústavní činitelia. Už viackrát sa jej chceli zbaviť, ale každý pokus o liečbu bol bezúspešný. Či už bol lekárom Galbavý, Lipšic, alebo Paška. Nedávno si obliekla biely plášť poslankyňa Zmajkovičová, ale nakoniec ho rýchlo dala dolu, pretože vopred triezvo a racionálne usúdila, že vakcína nebude úspešná. Takýto scenár sa opakuje pravidelne – k samotnému očkovaniu nakoniec väčšinou ani nedôjde, pretože nik neverí v jeho úspech.
Prognóza je teda priam beznádejná. Imunita sa šíri z ústavných činiteľov na obyčajných ľudí. Obyčajný človek si pokojne dovolí prejsť križovatku na červenú. Vodič tereňáka zaparkuje na chodníku, aby mali matky s kočíkmi a babky s palicami ešte ťažší život. Smerovku vyhadzuje pri odbočovaní každý druhý vodič, zákaz používať za volantom mobil berie vážne jeden zo stovky. Prečo by nie? Ak sa to prepečie a prepeká ústavným činiteľom? Tých totiž chytajú ťažké záchvaty imunity často práve za volantom. Tu jeden spôsobí nehodu a ujde, tu zasa iný odmietne fúkať do balónika… Niektorí, trpiaci obzvlášť vážnym priebehom imunity, policajtom dokonca i nadávajú.
A to už nehovoriac o spoločensky vážnejších skutkoch než je šoférovanie pod parou a ohrozovanie okolia. Povedzme taká majetková trestná činnosť. Úplatky. Provízie. Zmanipulované tendre. Kufríky s peniazmi putujúce tu do súkromných vreciek, tu do straníckych pokladníc. To všetko má na svedomí imunita. Teda v žiadnom prípade nie nepoctiví politici, ale pacienti postihnutí týmto novodobým vírusom.
Niet im čo závidieť. Pod náporom imunity mnohí nepríjemne zbohatli. Musia čeliť pokušeniu vyplniť majetkové priznanie alebo sa aspoň vyspovedať v kostole. Musia prijímať ďalšie dary či aspoň požičané veci, aby neurazili svojich priateľov. Neraz čelia kritike, ohováraniu. A pritom sú vlastne iba chorí a treba ich poľutovať. A veriť, že správna vakcína proti vírusu I (NRSR) sa jedného dňa nájde…