Pre Putina niet cesty späť, preto vojnu neskončí

Kyjev mal padnúť v priebehu troch dní. Tak to plánovala Moskva a veril tomu aj Západ, pretože malá sovietska armáda jednoducho nemôže poraziť veľkú sovietsku armádu. O rok neskôr však celý svet sleduje, ako „neporaziteľná“ ruská armáda, ktorá by sa počas 2. svetovej vojny „ľahko zaobišla bez Ukrajincov“, už viac ako pol roka nemôže dobyť jedno malé banícke mestečko na Donbase. Ukázalo sa, že ukrajinská armáda nie je sovietska a Ukrajina nie je Rusko.

22.02.2023 12:00
debata (63)

Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v jednom zo svojich rozhovorov pre médiá priznal, že v nemenovanej, ale veľmi významnej európskej krajine, žiadal 24. februára 2022 ukrajinský veľvyslanec štátneho tajomníka jedného z ministerstiev o zbrane: „Pomôžte nám, vidíte, že sa začala vojna“. Na čo dostal odpoveď: „Milý priateľ, budem úprimný, načo by to bolo? Do 48 hodín bude po všetkom a nastane nová realita“. Jediné zbrane, ktoré Ukrajine dodali ešte pred inváziou, boli tie, ktoré mohli slúžiť na partizánsky boj. Ale Kyjev to ustál. A skutočne nastala nová realita. To, čo sa zdalo byť nemožné, sa stalo skutočnosťou.

Pred niekoľkými dňami na Bezpečnostnej konferencii v Mníchove povedala spolková ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, že Nemecko sa za posledný rok otočilo o 180 stupňov. Že o tom, čo robí dnes, sa ešte pred rokom odmietalo aj baviť. Na jar minulého roku bolo Nemecko ochotné poslať na Ukrajinu iba poľné nemocnice a ochranné helmy. Dnes premiér Olaf Scholz vyzýva ostatné krajiny, aby dodávali tanky, pretože jedine to podľa neho môže priblížiť koniec tejto vojny. A prezident Francúzska Emmanuel Macron, ktorý si ešte pred niekoľkými mesiacmi nedokázal predstaviť bezpečnostnú architektúru Európy bez Ruska, dnes vyhlasuje, že Rusko musí prehrať a jeho rola na medzinárodnom poli musí byť zmenšená.

Už dnes je jasné, že vojenská pomoc Ukrajine sa neskončí iba pri tankoch. Jednou z nespočetných chýb Ruska bolo, že sa začalo vyhrážať jadrovým útokom, nehľadiac na to, z akých platforiem tieto vyhrážky zaznievali. Vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj v článku publikovanom na začiatku septembra minulého roka však vyhlásil, že Ukrajina neprestane v boji ani v prípade, že proti nej Rusko použije taktickú jadrovú zbraň. Ako hovorili bežní Ukrajinci na jeseň minulého roku, keď sa o možnom použití týchto zbraní veľa hovorilo: „Všetkých nás zabiť nemôžu“. Ruské eso v rukáve stratilo svoju silu. Ak Rusko použije taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine, veľký vojenský úspech nedosiahne a ten psychologický by už nefungoval.

Putin vie, že pre neho niet cesty späť, a preto bude hrať svoju hru až do konca – nech to stojí, čo to stojí.

Valerij Zalužnyj v spomínanom článku ďalej zdôraznil, že Ukrajina sa nebude usilovať iba o vytlačenie okupačných vojsk zo svojho územia, ale urobí všetko pre to, aby zaistila aj jeho bezpečnosť. A pretože Rusko ohrozuje svojimi raketami ukrajinské územie zo vzdialenosti až dvoch tisíc kilometrov, znamená to, že Ukrajina bude potrebovať zbrane s takým dosahom, aby ju už rakety vystrelené z Čierneho mora, Novorosijska či Kaspického mora neohrozovali. Iba také zbrane zaistia, že sa Rusko nebude cítiť beztrestne pri ostreľovaní ukrajinských miest. To je záujem Ukrajiny. A v záujme západného sveta je, aby krajiny s podobnými chúťkami, aké má Rusko, videli, akú cenu za svoje kroky Rusko platí. Pretože ak beztrestne prejde také konanie Moskve, prečo by neprešlo Číne alebo Iránu? Dnes sa zdá, že Západ už vážne uvažuje aj o takom druhu pomoci.

A s tým je spojená ešte jedna veľmi dôležitá vec, o ktorej na už spomínanej konferencii v Mníchove hovorila viceprezidentka USA Kamala Harrisová. Ide o nutnosť potrestania Ruska. Nech už bol pred rokom prístup západného sveta k ruskej agresii akýkoľvek, dnes, po tom, čo sme v priamom prenose sledovali páchanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, si západný svet už nemôže dovoliť prejsť takéto konanie mlčaním. Putin si to uvedomuje, preto vojnu neukončí. Aj keď ho svetoví lídri na to vyzývajú každý deň, on to neurobí, pretože mu nikto na svete nemôže dať garanciu, že v tichosti dožije v Soči. A aj keď sa svet stále obáva nekontrolovaného rozpadu Ruskej federácie, nie je možné si na jednej strane priať prehru Ruska a potrestanie zločincov a na druhej strane predpokladať, že Rusko zostane stabilné. Prehra Moskvy povedie zákonite k vnútornému rozkolu. A to z toho dôvodu, že nie všetci Rusi sú vojnoví zločinci a nebudú chcieť niesť za tieto skutky zodpovednosť. To neznamená, že by sme nemali byť obozretní. Putin vie, že pre neho niet cesty späť, a preto bude hrať svoju hru až do konca – nech to stojí, čo to stojí. A nielen na území Ukrajiny.

Kyjev má pred sebou veľmi ťažké obdobie, a to nielen na bojovom poli. S vyhlásením vojnového stavu a obmedzením istých politických i občianskych slobôd dostala Ukrajina možnosť bojovať aj s tými ruskými vplyvovými agentmi, s ktorými fakticky nebolo možné bojovať v čase pred inváziou. Ide o proruské politické sily, ruskú propagandu, ktorá sa schovávala za slobodu prejavu a s agentmi v rúchu predstaviteľov tzv. Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Nikto však nepochybuje, že časom sa tí, čo na chvíľu umĺkli, opäť aktivujú. Ako na Ukrajine, tak aj v strednej Európe.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 63 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Ukrajina #vojna na Ukrajine