Sme vďační za to, že tu, na Slovensku, starostlivo chránia pravdu o udalostiach spojených s osloboditeľským poslaním Červenej armády, vážia si ruský ľud a stránky našej spoločnej histórie.
Spoločne vzdáme hold pamiatke hrdinov, ktorí rozdrvili agresora, čo hrozil našim národom a celej Európe zotročením. V bojoch o Slovensko zahynulo viac ako 60-tisíc sovietskych vojakov. Slávny partizán Michail Saveliev, ktorý velil na Slovensku oddielu Za vlasť, spomínal, že príslušníkov jeho oddielu miestni obyvatelia vždy a všade vítali ako svojich.
Verím, že aj dnes, po dlhých desaťročiach, terajšia návšteva Bratislavy ukáže, že dobré city a úprimné sympatie voči priateľskému slovenskému ľudu sú určujúce vo vzťahoch medzi našimi krajinami. Rusko a Slovensko dnes aktívne rozvíjajú politický dialóg, viacstrannú ekonomickú a kultúrnu spoluprácu, kontakty na medziregionálnej úrovni.
Naša krajina má stabilné miesto v trojici najdôležitejších ekonomických partnerov Slovenska. Tradične veľký význam má bilaterálna spolupráca v oblasti energetiky vrátane dodávok paliva pre slovenské jadrové elektrárne. Sme spokojní s tým, že sa aktívne rozvíja i spolupráca vo vysokotechnologických odvetviach. Názorným príkladom je Medzinárodné laserové centrum, ktoré vzniklo v Bratislave s ruskou účasťou, protónové terapeutické centrum v Ružomberku, ktoré sa práve otvára, a Cyklotrónové stredisko v slovenskej metropole, ktorého výstavbu, ako dúfame, onedlho dokončia. Som presvedčený, že takáto súčinnosť prispieva k upevneniu národných hospodárstiev a zvyšuje ich konkurencieschopnosť na svetovom trhu.
V Rusku pôsobí vyše 60 podnikov s účasťou slovenského kapitálu. Ruských firiem je na Slovensku zaregistrovaných dvakrát viac. Budeme aj naďalej robiť všetko pre to, aby sme pre obchodovanie partnerov vytvorili tie najpriaznivejšie podmienky – čiže, aby sme si „skrátili cestu k sebe“ odstránením byrokratických a administratívnych prekážok. Je to jedna z najdôležitejších úloh Medzivládnej komisie pre ekonomickú a vedecko-technickú spoluprácu. Nové perspektívne myšlienky a projekty očakávame od členov Rusko-slovenskej podnikateľskej rady, ktorá vznikla v roku 2007. Nepochybujem o tom, že zjednotenie úsilia v tomto smere umožní zrealizovať pozoruhodný potenciál vzájomne výhodnej ekonomickej spolupráce.
Vážime si podporu strategickej spolupráce Európskej únie a Ruska zo strany slovenského vedenia. Spoločným smerom jej rozvoja je partnerstvo v záujme modernizácie a pokroku v technologickej, investičnej a ekonomickej sfére. Spoliehame sa pritom na postupne sa vyvíjajúci pozitívny prístup členských štátov EÚ k spolupráci s Ruskom. Medzi priority nášho dialógu s EÚ patrí zavedenie bezvízového režimu pre občanov. Som presvedčený, že Rusko a ďalšie európske krajiny sa majú skutočne zblížiť a vytvoriť v konečnom dôsledku jednotný priestor vzájomného porozumenia, dôvery, komerčnej a humanitnej spolupráce, spoľahlivej stability a rovnakej bezpečnosti.
Takúto trvalú bezpečnosť dnes potrebujú všetci obyvatelia euroatlantickej zóny. Ruský návrh Zmluvy o európskej bezpečnosti má definitívne uzavrieť obdobie „studenej vojny“ a zakotviť v medzinárodnom práve princíp nedeliteľnosti bezpečnosti. V praxi to znamená, že štáty a medzinárodné organizácie nemôžu posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných krajín či organizácií.
Poučenie zo strašných ničivých vojen celému svetu jasne ukázalo, že pojem bezpečnosť nie je efemérna kategória. Rusko, ktorému osud pripravil tie najťažšie skúšky a ktoré v minulej vojne prinieslo najväčšie obete, sa snaží konať jasne a predvídateľne. Vyvíjame aktivity v oblasti odzbrojenia a kontroly nad zbrojením, snažíme sa tu dosiahnuť reálny pokrok. Jedným z najzávažnejších krokov je v tomto smere nová Zmluva o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní. Podpísanie tohto historického dokumentu s prezidentom USA Barackom Obamom sa má uskutočniť 8. apríla v Prahe, kde odcestujem hneď po návšteve Slovenska.
Zodpovední politici majú nielen pracovať v záujme bezpečnej, stabilnej a predvídateľnej budúcnosti, ale aj objektívne vnímať minulosť. Deň oslobodenia Bratislavy je vzácny pre nás preto, lebo apríl 1945 bol predohrou veľkého víťazstva. Je dôležité čeliť pokusom o skreslenie historických faktov, pamätať si, že v rokoch 1941 – 1945 malo ľudstvo jedného spoločného nepriateľa, ktorého sa podarilo poraziť spoločným úsilím. Preto si budeme tento dátum pripomínať na Slavíne spolu s ruskými a slovenskými vojnovými veteránmi. Terajšie jubilejné oslavy v Bratislave nás približujú k oslavám 9. mája v Moskve, na ktorých sa medzi čestnými hosťami zúčastní aj prezident Slovenskej republiky.
Rád by som zdôraznil, že dnes celkom oprávnene optimisticky hodnotíme perspektívy rusko-slovenských vzťahov. Spoločne ich budeme pozdvihovať na úroveň zrelého strategického partnerstva, ktorá je príznačná pre našu spoluprácu pre nás s najbližšími európskymi štátmi. Som presvedčený, že takéto úzke partnerstvo bude užitočné pre občanov Ruska i Slovenska a prispeje k upevneniu stability a bezpečnosti na európskom kontinente.