Všetci sme Grékmi

Grécko si vraj prejedlo svoju budúcnosť, výsledkom čoho je jeho pád do ekonomickej priepasti. "V malom" však reprezentuje ekonomický a politický systém, ktorého súčasťou je väčšia časť sveta. Tento dnes funguje práve vďaka prejedaniu budúcnosti - vyspelejšia časť sveta si jednoducho žije "nad pomery" a najmä na konto budúcich generácií.

04.05.2010 22:00
Euro, Grécko, kríza, pôžička Foto:
Ilustračné foto
debata (77)

Toto konštatovanie však treba chápať s určitou rezervou. Väčšia časť populácie ani v ekonomicky rozvinutejšej časti sveta si nad pomery totiž nežije a tzv. „stredná trieda“ je najmä v krajinách strednej a východnej Európy sociologický mýtus.

Skôr by sme mali hovoriť o zvyšujúcej sa nerovnomernej distribúcii celosvetového bohatstva. Ekonomická a politická moc sa dnes koncentruje v rukách úzkej skupiny ľudí. Tí opticky vytvárajú obraz prosperity. Príkladom sú rozličné štatistiky o výške priemernej mzdy a HDP, ktoré však skresľujú fakt, že reálna mesačná mzda väčšej časti populácie je pod priemerom.

K najbohatším ľuďom už dávno nepatria len obyvatelia „euroatlantickej zóny“, ale aj rozvojových krajín. Podľa štatistík je až 35 percent svetového bohatstva v rukách jedného percenta domácností. Pätinu globálneho bohatstva, rátaného ako majetok domácností vo výške najmenej päť miliónov dolárov, kontroluje iba 0,001 percenta domácností. Tzv. pomoc rozvojovým krajinám, ktorá v minulosti spočívala v nalievaní peňazí do ich „zaostalých ekonomík“, nemusela teda skončiť vo vreckách tých, ktorí ju naozaj potrebovali. Často skončila nielen ako zdroj obohacovania sa jednotlivcov, ale finančné prostriedky sa napríklad investovali do pokútnych obchodov so zbraňami. Podobne to môže byť aj v prípade Grécka. Tu však nehrozí, že peniaze sa použijú na pochybné obchody, ale jednoducho sa opäť prejedia.

Reakcia najvyspelejších štátov na tzv. hypotekárnu krízu je založená na podobnom scenári. Národným ekonomikám nepomohla a doplatili na ňu predovšetkým tí menej zámožní. Peniaze zo štátnych rozpočtov len vykryli či skôr zakryli špekulácie bankového sektora na finančnom trhu. Na krízu teda doplácajú v konečnom dôsledku tí, ktorí ju nespôsobili.

Podstatná časť bohatstva neoliberálnej ekonomiky je dnes založená na virtuálnom kapitáli, ktorý tečie v neprehľadnom svete elektronických sietí. Jedným „klikom“ možno vykonať mnohomiliardové finančné transakcie. S reálnym bohatstvom prosperujúceho kapitalizmu to nemá nič spoločné. Skôr sa to podobá na „bohatstvo“ reálneho socializmu, ktorý si svoju prosperitu budoval na politickej propagande. Dnes propagandu vystriedala všadeprítomná reklama. Vyhráva ten, kto je silnejší a konkurencieschop­nejší, vie sa jednoducho „lepšie predať“. Aj to je jedna z podôb súčasnej celosvetovej „neonormalizácie“, ktorá v sebe spája politický populizmus s ekonomickým darvinizmom. Za figovým listom údajnej prosperity objavíme len zápas o uplatnenie sa, teda akúsi obdobu „boja o prežitie“. Súčasťou stratégií súčasnej moci je vytváranie atmosféry existenčnej neistoty, spoločnosť sa čoraz viac uchyľuje k rôznym formám neštandardného správania (rast politického extrémizmu, rasovej a národnej neznášanlivosti).

Všetci dnes smerujeme do stavu, v ktorom sa ocitlo Grécko. Výsledkom gréckeho pádu bude dominový efekt. Hovorí sa, že antické Grécko je kolískou európskej civilizácie. Túto kolísku dnes môže vystriedať celkom iný symbol.

„Podstatná časť bohatstva neoliberálnej ekonomiky je dnes založená na virtuálnom kapitáli.“

77 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy