Keď druhý občianstvo odoberie, tak zostane jedno občianstvo. Také je to jednoduché.
Na odobratie občianstva treba len to, aby lídri druhého štátu uvažovali rovnako jednoducho, ako tí, ktorí odteraz povedú Maďarsko. Právna možnosť existuje, vôľa existuje. Čo viac treba?
O právnu možnosť sa postarala už predchádzajúca Orbánova vláda. V roku 2001 sme sa pripojili (veľmi správne) k Európskemu dohovoru z roku 1997, ktorý parlament zapracoval do maďarského právneho poriadku tiež ešte v časoch Orbánovej vlády.
V tomto dohovore sa uvádza, že každý štát sa slobodne môže rozhodnúť, aké dôsledky pripojí vo svojom domácom práve k tej skutočnosti, že jeho občan prijme alebo vlastní aj ďalšie štátne občianstvo.
Podľa textu dohovoru štát môže zbaviť svojho občianstva toho, kto na vlastnú žiadosť dobrovoľne prijme ďalšie štátne občianstvo.
Čiže maďarský parlament darmo dá jednostranným rozhodnutím občianstvo tým Maďarom, ktorí si želajú aj naďalej žiť v inom štáte, v skutočnosti im nedá nič. Lebo tí, čo dar prijmú, sa stanú zraniteľnými, musia rátať s možnosťou rôznych znevýhodňujúcich právnych dôsledkov a napokon aj s tým, že vo svojom bydlisku stratia občianstvo.
V týchto dňoch vysvitlo, že táto možnosť vôbec nie je abstraktná. Stačí, aby pri moci boli také šovinistické strany, aké teraz vládnu na Slovensku a aké už panovali aj v iných susedných krajinách. Tak ako v Maďarsku sa hocikde môže stať, že väčšina dá absolútnu moc do rúk politickej sile, ktorá nerobí rozdiel medzi štátnym občianstvom a národnou príslušnosťou a myslí si, že môže spraviť čokoľvek, čo považuje za národný záujem a kašlať na to, čo o tom hovoria za hranicami.
Jednostranným krokom možno príslušníkom maďarskej menšiny dať takúto ponuku: Za štátne občianstvo, ktoré má iba symbolickú hodnotu, sa zmierte so zbavením práv i rizikom straty občianstva. To však nie je čestná ponuka a sotva bude mať veľký úspech.
Aj tí, čo súhlasia, aby na etnickom základe mohol byť občanom Maďarska aj ten, kto tu nemieni žiť, musia niečo uznať: Zabezpečiť to možno len tak, ak sa dá so zainteresovanými štátmi dohodnúť, že po prijatí druhého občianstva dotyčný nebude znevýhodnený.
Inak je to všetko len obyčajné balamutenie.
„Dáme ho, také je to jednoduché.“ To je symbolická veta, koncentrát princípu vôle. Symbolické je aj to, že už v prvých okamihoch „revolučného“ vládnutia sa ukazuje, aká je tá veta prázdna.