Za takéto pochybenie právo umožňuje uložiť sudcovi disciplinárny trest, čo aj disciplinárny súd urobil. Všetko sa zdanlivo dialo podľa litery zákona. Lenže v procese Anny Benešovej boli hrubo porušené dva dôležité princípy právneho štátu, a to princíp rovnosti pred zákonom a princíp proporcionality previnenia a uloženého trestu.
Princíp rovnosti pred zákonom znamená, že za rovnaký čin by mal každý byť súdený rovnako. Bez ohľadu na svoje postavenie, pôvod či iné skutočnosti nesúvisiace s daným skutkom. Ak teda prijmeme ako zásadu, že neodôvodnené zakázanie nahrávania je previnenie, za ktoré si sudca zaslúži prísny disciplinárny trest, prečo teda nebola rovnako odsúdená aj sudkyňa Monika Kočšová, ktorá zakázala médiám nahrávanie v spore sudcu proti MS SR? A sudca František Berec, ktorého zákaz nahrávania označil priamo Ústavný súd SR za porušenie ústavného práva občana?
A čo sudca Róbert Jankovský či sudkyňa Viera Kováčová, ktorí takisto zakázali nahrávanie s odôvodneniami, ktoré z hľadiska ochrany práva na verejné pojednávanie a prístup verejnosti k informáciám len ťažko obstoja? Kováčová dostala napomenutie, ostatní žiadny trest. Ani argument, že tieto disciplinárne súdy sa diali za minulej vlády a že tá súčasná chcela razantnejšie bojovať s porušovaním ľudských práv, neobstojí. Koščová, Berec a Jankovský boli neskôr, už za súčasnej vlády, povýšení. Takže rovnaký skutok meriame dvojakým metrom.
Princíp proporcionality viny a trestu znamená, že trest má odzrkadľovať závažnosť previnenia. Bolo skutočne namieste potrestať Benešovú druhým najprísnejším disciplinárnym trestom – preradením na súd nižšieho stupňa? Aké potom tresty treba vymeriavať v prípadoch sudcov, ktorí „zabúdajú“ či „nestíhajú“ predĺžiť väzbu a vďaka ktorým sa obvinení z ťažkých zločinov len tak dostávajú na slobodu? Ako potom potrestať sudcu, ktorý vedie pojednávanie v opitom stave, správa sa nedôstojne k stranám procesu a porušuje predpisy? Trestom smrti? Bolo naozaj nevyhnutné, aby bol Benešovej, inak poctivej sudkyni so slušnými výsledkami v práci, počas disciplinárneho stíhania pozastavený takmer na dva roky výkon funkcie sudcu?
Nedá sa tu nezohľadniť toľko opakovaný fakt, že sudkyňa riešila prípad občana Harabina proti médiu, ktorý chcela rozhodnúť podľa práva a svojho svedomia. Bolo teda zrejme nevyhnutné odstaviť ju z funkcie a odobrať jej prípad, ktorý medzičasom vyriešil iný sudca v prospech občana Harabina.
Pri pohľade na nedávne a súčasné disciplinárne konania (Ružička, Gavalec, Dubovcová, Babjak, Paluda a mnohí iní) sa nedá vyhnúť dojmu, že pán Harabin má hlavy, ktoré majú ísť dole, presne vybrané. A má aj dosť ľudí na to, aby mu našli na nich tie správne paragrafy.