Čo by na to asi povedal jeden z najbrilantnejších mozgov demokratického učenia Platón? Ten venoval značnú časť svojho diela boju proti sofistom, ktorých považoval za hlavných nepriateľov demokracie. Dôvodom bolo to, že vecne neargumentujú. To, čo tvrdia, je presne mierené na emócie davu, brnkajú na struny momentálnych nálad, masírujú egá svojich poslucháčov živiac v nich ilúzie, skresľujú fakty a sľubujú lepšiu budúcnosť.
„Tradičným“ miestom, kde ešte pred časom bola demokracia v najväčšom ohrození, bola televízia. Dnes ju však dobehli sociálne siete a digitálne platformy. Príklad z praxe: „Kupujem si Twitter, pretože pre budúcnosť civilizácie je dôležité mať digitálny spoločný základ, kde sa dá diskutovať o širokej škále myšlienok zdravým spôsobom a bez použitia násilia… Chcem zabrániť tomu, aby sa sociálne médiá rozdeľovali na ozveny pravice alebo ľavice, ktoré generujú viac nenávisti a rozdeľujú krajinu,“ uviedol Elon Musk. A nechýba tu, samozrejme, ani ďalší zo stavebných prvkov demagógie, prvok obetovania sa: „Z lásky a túžby pomôcť ľudstvu do kúpy investujem 44 miliárd dolárov.“ (Elon Musk).
Dnes sa diskusia, ktorá je podstatou demokracie, presunula z parlamentu na sociálne siete. Agoru, centrum starovekého gréckeho polisu a miesto najdôležitejšej diskusie o verejných otázkach, dnes nahradili Twitter, Facebook a Instagram.
Zvláštne, pretože podľa Platóna jediným spôsobom nastolenia demokracie je vyhnať sofistov z mesta. To, čo ako pokus v prípade vlastníka „slobodne štebotajúceho vtáčika“ zlyhalo. Azda prvýkrát v živote, keď sa Musk musel vyrovnať s demokraciou a jej trpkými dôsledkami, ktoré so sebou prináša, bolo, keď dal na svojej platforme hlasovať o otázke, či by mal odstúpiť z funkcie generálneho riaditeľa Twitteru. Na jednoznačné áno, ktoré mu prišlo ako odpoveď, Musk našiel predsa len záplatu. Čo tak aplikovať nový princíp, že iba platiaci používatelia s modrým predplatným na Twitteri budú môcť hlasovať v nadchádzajúcich anketách o pravidlách služby Twitter? Problém vyriešený! Demokracia takto bude slúžiť „dobru veci“, ergo jej garantovi – Elonovi. Bude o nej hlasovať ten, kto bude platiť a hlasovať o nej bude na základe pravidiel, ktoré zvolí Musk a na platforme, ktorej architektúru má plne v rukách on. Geniálne!
Prijať tézu, že digitálne platformy sú nositeľmi demokracie a vhodnou platformou na jej slobodný a zdravý vývoj, v ktorej sloboda informácií a sloboda prejavu sú garantované, implikuje aj povinnosť veriť tomu, že existuje jediný garant slobody pre všetkých.
Vektor spojenia medzi „novodobými bôžikmi“ platforiem a ich „followermi“ je priamy, verejný a okamžitý, málokto sa však zamýšľa nad neprehľadnosťou vnútorného dizajnu týchto technológií. Tieto platformy nie sú v stave garantovať zdravú a objektívnu informovanosť ich návštevníkov a rovnako nie sú schopné garantovať otvorenú a „od nenávisti a vulgarity očistenú“ diskusiu medzi ľuďmi. Svedčia o tom aj nedávne počiny Twitteru, ako pozastavenie účtov niektorých novinárov zo CNN, New York Times, Washington Post a Mashable, okrem iného po tom, čo sa venovali kauze @elonjet, či zablokovanie informácií a účtov spoločnosti konkurenta Twitteru platformy Mastodont.
Elon Musk predsa dobre vie, že o kom sa nehovorí, ten neexistuje! Komu nedáme priestor, ten je bezvýznamný! Kto je bezvýznamný, nepatrí do našej exkluzívnej skupinky!
Prijať tézu, že digitálne platformy sú nositeľmi demokracie a vhodnou platformou na jej slobodný a zdravý vývoj, v ktorej sloboda informácií a sloboda prejavu sú garantované, implikuje aj povinnosť veriť tomu, že existuje jediný garant slobody pre všetkých (v tomto prípade ďalší Musk v rade), akceptovať existenciu jediného subjektu ako garanta rozhodovania o tom, čo je tzv. „hate speech“ (tu mi napadá prípad Marka Zuckenberga, ktorý odmietol vymazať nenávistné prejavy schvaľovania genocídy moslimov v Mjanmarsku) a v neposlednom rade zodpovedať si otázku, či môžu rozhodnutia jednej osoby (aj je jedno, či je to Musk, Zuckenberg, alebo ktokoľvek iný) garantovať slobodu slova a slobodného prístupu ku všetkým existujúcim objektívnym a kvalitným informáciám.
A ak k tomu pridáme fakt, že podľa dát organizácie Oxfam len jedno percento populácie vlastní 99 % celosvetového bohatstva a zvyšok, teda 99 % populácie si prerozdeľuje omrvinky (teda to, čo z neho ostalo), všetko je zredukované na súkromné vlastníctvo, peniaze sú jediným generátorom existencie a jediným meradlom hodnôt, zamyslime sa nad tým, či záujmy, priority a vízie toho jedného percenta sú aj záujmami zvyšných miliónov Jozefov Makov…
Začala som Platónom a ukončím Aristotelom a jeho stále pálčivou otázkou: "Kedy je vhodné sa zastaviť, aby všetci mali z mojich činov prospech?” Odpoveď na to nájdete v starovekej gréckej filozofii, nie na Twiteri.