V odbornej verejnosti boli pre túto oblasť vyvinuté analytické nástroje Index zraniteľnosti a Index vplyvu Kremľa. Tieto indexy sa pokúšajú určiť „zraniteľnosť“ alebo mieru odolnosti vybraných krajín voči zahraničnému škodlivému ideologickému vplyvu. Vo všetkých prípadoch vychádza Maďarsko spomedzi okolitých krajín opakovane ako najmenej odolné voči zahraničnému ideologickému pôsobeniu.
Domnievam sa, že ide o chybnú premisu, ktorá však môže mať škodlivý vplyv na pochopenie toho, čo a prečo sa deje v Maďarsku vo vzťahu k zahraničnej politike.
V skutočnosti, na rozdiel od východiskových analytických predpokladov Indexu zraniteľnosti a Indexu vplyvu Kremľa, možno v oboch nástrojoch vidieť skôr samovoľne vyvolanú zraniteľnosť alebo dokonca zhodu zvolenej zahraničnej politiky s vybranými zahraničnými aktérmi, než akýsi temný vplyv zahraničnej propagandy alebo verejnej diplomacie.
Tento odlišný analytický pohľad nie je len malou revíziou oboch indexov. Má zásadné analytické a v konečnom dôsledku politické dôsledky. V tomto zmysle je to tiež poučné zistenie pre hľadanie správneho prístupu k boju s dezinformáciami.
Je známe, že maďarská zahraničná politika prekvapuje pozorovateľov. Vysvetlenia, prečo je taká svojbytná, sa líšia. Niektorí tvrdia, že napríklad „proruský“ postoj je výsledkom historických a nedávnych politických faktorov, z ktorých mnohé formoval sám Orbán. Iní uvádzajú energetickú závislosť a politický model ruského neliberálneho štátu ako príčinu Orbánovho pozitívneho (alebo aspoň nie až takého kritického) postoja k Rusku.
Vo všetkých prípadoch vychádza Maďarsko spomedzi okolitých krajín opakovane ako najmenej odolné voči zahraničnému ideologickému pôsobeniu.
Niektorí za tým vidia takzvané „východné otvorenie“, t.j. stratégiu zahraničnej politiky, ktorú maďarské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo v roku 2012 s cieľom presadzovať multivektorový diplomatický a ekonomický zahraničný prístup založený najmä na ekonomických záujmoch. V tomto kontexte niektorí autori správne poukazujú na zvýšenú zraniteľnosť, ale v dôsledku zvolenej politiky.
V skratke, maďarská vláda presadzuje zahraničnú politiku a komunikáciu, ktorá je viac v súlade s politikami niektorých zahraničných aktérov (či menej kritická voči politikám) ako v ostatných troch krajinách V4 (alebo EÚ). Preto sa dá tvrdiť, že Maďarsko nie je až také podozrivé z toho, že ho niekto tajne negatívne ovplyvňuje.
Medzi analytikmi, ktorí sa riadia týmito indexmi, existuje analytický zmätok alebo nepriznaná fúzia medzi „zraniteľnosťou“ a „zhodou“ v oblasti politík. Zhoda, alebo iným slovom kongruencia, poukazuje na aktívnejší prístup a výber politiky. To tiež naznačuje obmedzený vplyv propagandy, falošných správ a dezinformácií. Na rozdiel od toho zraniteľnosť vykresľuje skôr pasívnych aktérov, možný obrovský vplyv propagandy a obmedzené možnosti vlastnej zahraničnej politiky. Takto chápaná zraniteľnosť je v rozpore s dlhodobými vedeckými poznatkami.
To všetko vedie k pomerne kontroverzným analytickým záverom a pravdepodobne to neprináša najlepšie možnosti nadväzujúcej zahraničnej politiky pre tých, ktorí sa riadia pôvodnou interpretáciou týchto analytických nástrojov. Naproti tomu navrhovaná alternatívna a správna terminológia (a zmena analytickej perspektívy) nám umožňuje vysvetliť rozdielne maďarské postavenie v hodnotiacich rebríčkoch, ako aj súvisiace rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky v správnom analytickom a komparatívnom kontexte.
Tieto indexy by sa dali možno lepšie nazvať Indexy kongruencie. Preto, bez ďalších úprav, možno Index zraniteľnosti považovať prinajlepšom za informáciu o možnej zraniteľnosti, ktorú si maďarskí politickí predstavitelia sami spôsobili. Možno je preto čas vyradiť tento nepresný index alebo navrhnúť nový, aby sme lepšie pochopili, čo sa v Maďarsku deje.