Veľká časť elity prichádza z akademického prostredia a iste najlepšie vie, že vzdelanie je prostriedkom, základným predpokladom prosperity jednotlivca a vedomostná spoločnosť je základným predpokladom trvalo udržateľného rozvoja.
Pre úspešnú krajinu je v 21. storočí dôležité budovať konkurencieschopnú ekonomiku a tzv. „inkluzívnu spoločnosť“. Hoci doterajšie vlády SR považovali formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu, v skutočnosti, vždy išlo o projekt a nie o proces. Reformy nevyriešili celospoločenské problémy.
Mimochodom, nepodieľajú sa elity na katastrofálnom stave slovenského školstva? Nepodieľali sa na tvorbe dokumentu Slovenskej akadémie vied Stratégia a vízia rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorý si osvojila predchádzajúca vláda?
Mikolajovo ministerstvo sa zaoberalo pre spoločnosť nepodstatnými záležitosťami a odpútavalo pozornosť nedostatkom finančných zdrojov. Nesprávne smerované eurofondy, udržiavanie učňoviek ako univerzít. Dedinskí profesori s provinčným myslením a „titulománia“ sú výsledky experimentov v školstve. Problém je v nedostatku „dobrej“ konkurencie.
Chápu to takto súčasné politické elity? Školenia a odborné kurzy učiteľom veľmi nepomôžu. Všetci tí, ktorí chcú uspieť v európskej konkurencii, môžu zabudnúť na slovenské verejné a štátne vysoké školy. Okrem techniky a medicíny sú im na nič…
Ak chceme byť úspešní, či už v európskom, alebo celosvetovom meradle, musia politické elity zabudnúť na to, či sú z horného, alebo z dolného konca dediny a začať hľadať predovšetkým ľudské zdroje na implementáciu reforiem začatých počas Dzurindových vlád.
Reformám musí predchádzať reforma vzdelávania s diskusiou s týmto výstupom: formulovať štátny záujem v rozvoji spoločnosti, zabezpečiť synergiu nástrojov štátu pri zladení medzi spoločenskými, individuálnymi záujmami, hospodárskymi potrebami a mobilitou práce.
Ústredným prvkom západnej civilizácie je schopnosť modernizovať sa. Až pri štúdiu v zahraničí je možné pochopiť bezcennosť vymenovacích a habilitačných konaní teoretikov bez praxe na slovenských vysokých školách i úbohosť Akreditačnej komisie, ktorá je poradným orgánom vlády SR.
Mediálna diskusia o tom, či minister vo vláde, ktorá je členskou krajinou EÚ a NATO, má mať znalosť angličtiny, je dosť nenáležitá. Jednoznačne áno, jeho ďalším predmetom musí byť umenie diplomacie. A k tomu, samozrejme, prirodzená autorita, tá sa totiž nadekrétovať nedá.
Budú nám teda na Slovensku vládnuť elity? Možno, ak „vyvolení“ rozpoznajú charakter reality, porozumejú jej a budú sa usilovať o podporu celej verejnosti (nielen Bratislavy) pri svojej snahe o modernizáciu krajiny.