Nechcem podrobne rozpisovať chronológiu vzbury zamestnancov, ktorá sa začala listom Jána Mičovského generálnemu riaditeľovi, pokračovala trestným oznámením vo veci nehospodárneho nakladania s majetkom štátu, petíciou Ľudia pre lesy a zavŕšila sa odovzdaním návrhu legislatívneho zákona o štátnom podniku Lesy SR do rúk prezidenta republiky. Všetko zachytil vo svojej knižke Nežná zelená sám „duchovný vodca“ vzbúrencov Ján Mičovský (mimochodom, knižka je zavesená ako dokument na stiahnutie na webovej stránke www.ludiaprelesy.sk).
Celý príbeh má zaujímavé pokračovanie, o ktoré sa postarali parlamentné voľby. Pravicová koalícia zverila rezort pôdohospodárstva do rúk strane Most – Híd. Minister Simon odvolal generálneho riaditeľa š. p. Lesy SR, nominanta ĽS-HZDS Alojza Riška a poveril vedením podniku na dobu 90 dní doterajšieho výrobného námestníka z lesného závodu v Revúcej Igora Viszlaia.
Poverený generálny riaditeľ hneď na úvod svojej misie vykonal nevídaný čin: stal sa prvým topmanažérom, ktorý na Slovensku jasne a jednoznačne podporil whistleblowing (anglický termín, označujúci chránené oznamovanie). Transparency International Slovensko zorganizovala na jar tohto roku v Bratislave odborný seminár o chránenom oznamovaní, ale ukázalo sa, že u nás takéto niečo fakticky neexistuje, ak neberieme do úvahy hŕstku rebelantov zo štátnych lesov.
A zrazu sám generálny riaditeľ napíše otvorený list svojim zamestnancom, v ktorom píše: „Vážené kolegyne a kolegovia, bezpochyby ste v uplynulých rokoch vnímali, že do diania v našom štátnom podniku prenikla korupcia, politické a lobistické zasahovanie a ovplyvňovanie hospodárskeho života. Tento jav spôsobil nielen nemalé ekonomické škody, ale výrazne poznačil morálnu klímu v našom podniku. Nastal čas naprávať deformácie, chyby a omyly uplynulých rokov. Prijal som ponuku ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona prevziať na deväťdesiat dní úlohu povereného generálneho riaditeľa s jasným zadaním: vyhlásiť nezmieriteľný boj korupcii. Obraciam sa na Vás s úprimnou žiadosťou, aby ste nemlčali, ak viete o tom, že sa na Vašom pracovisku dejú veci, ktoré nie sú v súlade so zákonmi, predpismi, slušnosťou či dobrými mravmi. V takom prípade bez váhania oznámte tento skutok svojmu nadriadenému, v prípade mimoriadnej závažnosti priamo mne. Zaručujem anonymitu každému oznamovateľovi, ktorý o ňu požiada. Ale vopred oznamujem, že sa nebudem zaoberať podnetmi, ktoré ich autori nepodpíšu. Ak budeme schopní spoločne očistiť meno nášho podniku, potom sa nám podarí aj vrátiť vážnosť a dôveryhodnosť lesníckej profesii.“
Keď som tesne po parlamentných voľbách napísal svoj blog „List budúcemu ministrovi pôdohospodárstva“, netušil som, že dostanem takú jednoznačnú odpoveď. Na brífingu po uvedení povereného generálneho riaditeľa do funkcie vyzval pred kamerami televíznych štábov Jána Mičovského a mňa, aby sme sa vrátili naspäť do Lesov SR. Prijal som jeho ponuku a stal som sa opäť hovorcom. Známe príslovie hovorí: Nevstúpiš druhýkrát do tej istej rieky. Ale ja ani nechcem vstúpiť do tej istej rieky! Chcem novú, krištáľovo čistú rieku slušnosti. Musíme vyčistiť koryto, opraviť zdevastované brehy, povyťahovať to svinstvo, čo v nej pláva. A potom do nej skočíme, hoci aj celí.