Traja európski predstavitelia (prezident EK, europarlamentu a Rady Európy) a dvaja eurokomisári sa 19. júla stretli s 24 biskupmi, rabínmi a muftimi (ako to robili od roku 2005 každý rok), no tentoraz aj so zástupcami komunity hindov a sikhov, nad čím vraj reprezentanti katolíckej cirkvi ohŕňali nos. Rokovali o boji proti chudobe.
V súlade s požiadavkou Lisabonskej zmluvy ohlásili predstavitelia EÚ po tomto stretnutí, že 15. októbra sa stretnú so zástupcami ateistov a slobodomurárov; hovorca prezidenta Van Rompuya dodal, že na summite bude aj budhista. V tejto súvislosti hodno pripomenúť, že vo februári sa konal v Bielom dome prvý brífing, na ktorom sa zúčastnilo 60 delegátov z 10 neteistických organizácií USA. Prezident Obama je prvý americký prezident, ktorý menoval nevercov vo svojej inauguračnej reči, keď povedal: „Sme národ kresťanov a moslimov, židov a hindov, aj nevercov.“ Je veriaci, ale túto formuláciu viackrát opakoval.
Za Európsku humanistickú, rozumej ateistickú, federáciu komentoval ohlásenie summitu jej prezident David Pollock upozornením na skutočnosť, že humanisti vždy odmietali akúkoľvek spomienku náboženstva už pri príprave ústavy EÚ aj pri vypracovaní Lisabonskej dohody. Povedal: „Nikto z nás a nijaká organizácia nemá právo na špeciálny summit; musíme sa postaviť do radu, ak chceme hovoriť s komisárom; týka sa to všetkých nevládnych organizácií, medzi ktoré patria aj cirkvi, aj my. Žiadna z náboženských či nenáboženských skupín tu nemá väčšie právo na komisárov čas ako iná. Hoci by som bol na summite radšej s cirkvami ako so slobodomurármi, cením si, že s nami zaobchádzajú rovnako.“
Zo strany cirkví sa dajú očakávať proti bruselskému summitu s ateistami rovnaké protesty, aké odzneli po brífingu s ateistami Bielom dome. Nie je vylúčené, že ho biskupská konferencia nejakého štátu nazve protináboženskou kampaňou. Ani to však nič nezmení na skutočnosti, že sekulárne hnutie získava preukázateľne na význame a že sekulárni Američania aj Európania, rátajúci sa na desiatky miliónov, sú voličská základňa, ktorá by sa mala brať do úvahy.
Ešte na záver: V januári navrhol jeden ateista nášmu pánu prezidentovi, aby v rade novoročných gratulantov prijal aj zástupcu svetonázorovej spoločnosti humanistov. Prezidentská kancelária mu odpovedala: „Tým, že predstaviteľ svetonázorovej menšiny humanistov (agnostikov a ateistov) nebol medzi pozvanými na stretnutie, neboli nijakým spôsobom porušené vaše práva.“ Možno áno. Dá sa čakať, že slovenský prezident aj v tomto ohľade napodobní gesto prezidentov Baracka Obamu a Hermana van Rompuya.