Koľko času nám dáva ropa

Ľudská civilizácia sa vždy vyvíjala v obdobiach energetického dostatku a, naopak, čelila krízam a vojnám v čase energetického nedostatku. Dnes, počnúc zubnou kefkou, cez oblečenie, potraviny, počítače či autá, je náš život spojený s používaním výrobkov z ropy.

14.08.2010 17:26
debata (68)

Za nárast populácie za posledných 150 rokov z jednej miliardy na súčasných 6,8 mld. vďačí ľudstvo rope a lacnej energii, ktorú z nej čerpáme. Globalizačný proces výroby potravín spotrebuje 10-krát viac uhľovodíkovej energie, ako je vyťažiteľná z potravín. Toto plytvanie energiou sme si mohli doteraz dovoliť len vďaka rope. Tento stav nie je, bohužiaľ, ďalej udržateľný. Základná otázka je, koľko času ešte máme? Koľko relatívne lacno vyťažiteľnej ropy ešte zostalo?

Ak pred 150 rokmi bola energetická návratnosť, teda pomer medzi získanou a vynaloženou energiou na ťažbu ropy asi 200 : 1, v roku 1930 to bolo 100 : 1, v roku 1970 30 : 1, v roku 2000 to bolo 20 : 1. A čo dnes? Saudská Arábia, ktorá stále hlási, že má 25 percent všetkých zásob sveta, dnes prechádza na morskú ťažbu. Prečo? Ak doteraz kdekoľvek v púšti, napr. v ropnom poli Ghawar, tiekla ropa, čo núti Saudov do nákladovo vysoko náročnej morskej ťažby? Pritom jeden vrt v mori stojí zhruba 150 miliónov dolárov.

Ropný zlom je moment, keď je vyčerpaná polovica všetkých zdrojov. Je dokázané, že od toho momentu nie je možné zvýšiť produkciu. Práve naopak, postupne bude klesať. Navyše náklady na vyťažiteľnosť zvyšných zásob začnú postupne rásť. Sú analýzy, ktoré hovoria, že moment ropného zlomu nastal v roku 1970, iné, že v roku 2000, nech je to hoci aj 2010. V každom prípade správanie všetkých ropných spoločností a krajín nasvedčuje tomu, že prechádzame do etapy čoraz vyšších nákladov na získanie ropy.

Bitka o poslednú lacnú ropu neutícha. Zabezpečenie jej dodávok je dávno v agende národnej bezpečnosti všetkých superveľmocí. Krásnym príkladom bola vojna USA v Iraku v roku 2003, kde išlo len a len o ropu. Nijaký boj proti terorizmu, ako na nás chrlil mediálny marketing.

Ropa nie je v súčasnosti ničím nahraditeľná. Projekty založené na biomase zatiaľ nefungujú. Na výrobu etanolu je potrebné väčšie množstvo energie, ako sa dosiahne jeho spálením. Spaľovanie uhlia produkuje obrovské množstvo skleníkových plynov, tadiaľ cesta nevedie. Jadro je najnákladnejšia podoba získavania energie. Využitie vetra či solárnej energie ešte stále nie je ekonomicky zaujímavé, Stále sa tvárime, že máme dosť času nájsť nové formy energie, ale pravda je, že toho času už až tak veľa nie je. Nejde o to, žeby ropy už bolo málo, no nové ložiská sa nachádzajú na ťažko prístupných miestach (na dne oceánov či v Arktíde) alebo tam, kde nie je vybudovaná infraštruktúra. Preto základným súčasným problémom sú náklady, potrebné na jej vyťaženie.

Globálna ekonomika je založená na podmienke stáleho rastu a ten na podmienke lacnej a neobmedzenej energie. To je v rozpore nielen so zákonmi prírody či fyziky, ale aj v rozpore so spomenutým ropným zlomom, ktorý už nastal. Priznajme si konečne, že globálna ekonomika dosiahla svoj vrchol a ďalšia koncentrácia politickej či ekonomickej moci bude veci len zhoršovať. Pripravme sa na to, že cena ropy bude už len rásť. To ovplyvní náklady na celý náš život. Ak sa budeme len prizerať, čoraz väčšie percento obyvateľstva bude postupne upadať do chudoby. A to je cesta k úpadku spoločnosti a vojnám. Energetická a potravinová nezávislosť na lokálnej úrovni sú dve najdôležitejšie veci, ktoré potrebujeme riešiť. V rámci rodiny, komunity, obce, regiónu, spoločnosti. A štát by to mal konečne začať vážne podporovať.

68 debata chyba