Vojna sa nekončí, vojna sa privatizuje

Keď prezident USA Barack Obama oznamoval skončenie bojových operácií v Iraku, jeho prejav sa zarážajúco ponášal na prejav Georgea Busha. Ani slovkom sa nezmienil o obrovskom utrpení Iračanov, zato hovoril o veľkom patriotizme svojho predchodcu, o amerických hrdinoch a nejakých neznámych vonkajších silách, ktoré spôsobili vojnu. Akoby rozprával o nejakej inej krajine a vôbec nepochopil situáciu.

06.09.2010 13:01

Nič tak nie je vzdialené realite ako mediálne rozšírená predstava, že sa vojna skončila. Vojna iba zmenila svoju povahu. A to nielen preto, že v krajine ostáva 50-tisíc vojakov americkej armády, ale najmä preto, že do Iraku prúdi čoraz väčšie množstvo tzv. súkromných kontraktorov, ktorých je tam len v tejto chvíli vyše 75-tisíc.

Málo známou stránkou irackej vojny je totiž skutočnosť, že okrem riadnych armád spojeneckých štátov v nej pôsobil obrovský počet žoldnierov najatých súkromnými firmami. Po armáde USA dnes predstavujú druhý najväčší kontingent. Títo obchodníci so smrťou bojujú na základe zmlúv uzatvorených s vládami. To im zaručuje faktickú beztrestnosť, keďže nespadajú pod americkú jurisdikciu a bývalý správca Iraku Paul Bremer im rozkazom zaručil úplnú imunitu aj pred irackými zákonmi. Iba tak sa mohlo stať, že keď v septembri 2007 žoldnieri firmy Blackwater zmasakrovali v Bagdade dve desiatky civilistov, zločin ostal nepotrestaný. Rovnako na mučení v smutne preslávenej väznici Abú Ghraib sa zúčastňovali zamestnanci dvoch súkromných firiem CACI International, Inc., a Titan Corporation, ktoré na tento druh „vyšetrovania“ najal Pentagon. Nik z nich neniesol právnu zodpovednosť.

Okrem kriminálnej stránky veci treba upozorniť na fakt, že súkromní žoldnieri vojnu značne predražujú. Zarábajú neporovnateľne viac ako príslušníci regulárnej armády, niektorí až 1¤500 dolárov za deň, a všetky výdavky platí americké ministerstvo zahraničných vecí. Navyše nikto si nevšíma ich straty. Médiá a politický establishment vyzdvihujú počet padlých Američanov, ľudskoprávne organizácie poukazujú na obrovské množstvo mŕtvych civilistov, no žoldnieri v týchto štatistikách zahrnutí nie sú. Existujú len odhady, podľa ktorých zahynulo v Iraku vyše dvetisíc súkromných zabijakov.

Privatizácia vojny je biznis s obratom viac ako sto miliárd dolárov ročne. V dejinách vojenstva je to zásadný obrat, lebo ešte nikdy nebola účasť súkromných subjektov v ozbrojených konfliktoch taká veľká. Je to však krajne nebezpečná situácia, ktorá môže mať nepredvídateľné následky na stabilitu svetového systému – ak si predstavíme, čo by sa stalo, keby si podobných žoldnierov začali najímať aj také štáty ako Čína alebo Irán.

Nie, vojna sa neskončila, naopak – začala sa možno jej najnebezpečnejšia fáza. Stiahnutie vojakov tu nik neberie vážne. Okupácia sa totiž končí až vtedy, keď krajinu opustí posledný americký vojak, keď po nich nezostane ani jedna z 58 vojenských základní, ktoré si tu vybudovali, keď votrelci obnovia infraštruktúru, ktorú zničili.

Znalci Blízkeho východu poukazujú na to, že americká okupácia Iraku bola ničivejšia ako vyplienenie Bagdadu Mongolmi v 13. storočí. To, čo sa stalo, nebola chyba, ale premyslený zločin. Pripomínajme to všetkým, ktorí sa dnes chcú zo svojich lží vyviniť ďalšími klamstvami.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba