Najprv zbytočná kritika Merkelovej, potom ešte zbytočnejšie sebabičovanie v Rakúsku – tieto dve zahraničnopolitické faux pas premiérky Radičovej, v takom krátkom čase, sa už nedajú vysvetliť jej neskúsenosťou, tu už možno ide o určitú nedostatočnosť v zmysle absolútnej straty politickej racionality.
Nie je totiž možné, aby sa premiér jednej suverénnej krajiny zbytočne vydával napospas politickému tlaku svojho oponenta, premiéra inej suverénnej krajiny, ospravedlňovaním sa za aktivity predchádzajúcej vlády, keď si to medzinárodná situácia vôbec nevyžaduje.
Slovensko nie je vo vzťahu k Rakúsku ohľadne jadrovej energetiky v takej situácii, že by sa Radičová musela za čokoľvek ospravedlňovať – a nikto od nej žiadne ospravedlnenie na návšteve vo Viedni ani nečakal. Napriek tomu to spravila a za spôsob oznámenia rozhodnutia Slovenska ohľadne dostavby Mochoviec sa rakúskej vláde skutočne ospravedlnila. Preboha, prečo?
Možno to spravila len preto, aby si kopla do predchádzajúcej, Ficovej vlády – ale prečo na medzinárodnej scéne a na úkor slovenských zahraničnopolitických záujmov? To je taká naivná, že dúfa vo väčšiu rakúsku zhovievavosť voči slovenským jadrovým elektrárňam v dôsledku svojho ospravedlnenia ?
Naopak, Rakúšania jej nepochopiteľné a zbytočné postavenie sa do kúta hanby využijú na zvýšenie politického tlaku – to čo si netrúfajú vytiahnuť v otázke jadrovej energetiky na Nemcov, teraz s radosťou použijú proti Slovensku. Apropo Nemci – ospravedlnili sa oni Rakúsku za svoju oveľa drastickejšiu plošnú zmenu svojej jadrovej politiky? Nie, ani im to nenapadlo – a majú pravdu.
Ak Slovensko nechystá nejakú prísne utajovanú zmenu v postoji k jadrovej energetike, tak zostáva konštatovať, že Radičová svojím zbytočným ospravedlnením povýšila svoj vnútropolitický záujem nad kontinuitu zahraničnopolitických záujmov Slovenska. Pri pohľade na ňu ako i resumé jej doterajších zahraničnopolitických aktivít je človek náchylný veriť, že si to možno ani neuvedomila.
Možno sa totiž v rámci svojho súkromného pocitu naozaj domnieva a úprimne verí, že Slovensko malo oznamovať Rakúšanom dostavbu Mochoviec inak než to spravil premiér Fico a ona má právo ho za to kritizovať. Ak by však aj ten jej pocit bol správny – akože v tomto prípade ani náhodou nie je – mohla si ho bez následkov ventilovať v zahraničnopolitickom klube SDKÚ alebo pri sobotnom nákupe na trhu.
V okamihu keď tento svoj pocit otitulkovala ako ospravedlnenie a predniesla ho na medzinárodnej politickej scéne, stáva sa z neho formálny akt, ktorý ako premiérka suverénnej krajiny vyslovila v mene suverénnej krajiny voči inej suverénnej krajine.
Rakúšanom je pritom Radičovej pocit oprávnenosti kritiky Fica ukradnutý, oni ho vnímajú ako akt medzinárodného práva, ako nečakané uznanie svojej pravdy, ako ústup Slovenska, ktorý možno v budúcnosti využiť.
Možno to ona sama ani netuší, ale svojím konaním zase poškodila zahraničnopolitické záujmy Slovenska. Jej nekompetentnosť však nijako neznižuje škodlivosť jej konania. Je to strašné, ale jeden musí začať dúfať, že sa už konečne ozve Dzurinda… Alebo ktokoľvek iný – len nech už tá pani premiérka aspoň vonku mlčí!