Učiteľky s akademickým titulom a rómskou etnicitou odmietli v škole pre príliš vysoké i príliš nízke vzdelanie. Tretiu odpoveď, že vzdelanie je primerané, zatiaľ nedostali. To bude asi dôvodom, prečo ich odmietlo právne zastupovať Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Jeho zamestnanci bohorovne predpovedali, že by súdnou cestou išli do vopred prehratého sporu.
Tzv. antidiskriminačný zákon je výnimočný vďaka prenesenému dôkaznému bremenu, čiže de iure nie obeť dokazuje, či prišlo k diskriminácii, ale žalovaná strana musí preukázať, že nekonala diskriminačne. V slovenskej praxi je však žalostne málo prípadov rozhodnutých v prospech obete. Téza dokazovania na strane páchateľa býva tiež veľmi vratká: tak či tak musí obeť poskytnúť všetky materiály k procesu, kým páchateľovi stačí, aby sa len „vyhovoril“. V oblasti zamestnávania je dokazovanie ešte zložitejšie. Za priehrštie zrozumiteľných dôvodov odmietnutia sa ľahko schová osobný predsudok pod „prílišné vzdelanie“, „málo skúseností“, „nedostatočné medziľudské schopnosti“.
Zastupovať sestry Samkové, ktorých ľudské práva v očiach každého súdneho človeka porušili, je teda na úrovni rozhodnutia, či je vhodné stíhanie vrahov, ak ich nepristihli s nožom v hrudi obete. Celá kauza zanecháva dojem, že dve mladé, vzdelané, životom skúšané Rómky síce môžu ísť rozprávať pred súd, ale čaká ich prehratý súboj. Na Slovensku sa v akýchkoľvek prípadoch diskriminácie radšej obráťte na lampáreň! Tak sa prejavuje prístup štátu tváriaceho sa, že vysoká nezamestnanosť a s tým spojená chudoba veľkej časti rómskeho etnika je problémom, ktorý si zasluhuje riešenie. Aký signál asi vydáva súčasným rómskym tínedžerom fakt, že ani po piatich rokoch vysokoškolského štúdia sa nedočkajú iného osudu ako ich zväčša sociálne vylúčení rodičia? Akú váhu má argument, že vzdelanie je cestou k integrácii, keď im býva skôr na príťaž?
Kauza nezamestnaných učiteliek odpovedá na otázku, či máme „rómsky problém“. Nemáme, máme slovenský problém. Máme problém so školským systémom, ktorý segregáciou rómskych detí (podľa výskumu Amnesty International až 85 percent) do špeciálnych tried či dokonca škôl vlastne znemožňuje získať vyššie vzdelanie a následne trvalú prácu. Máme problém s latentne rasistickými riaditeľmi škôl. Tí ničia svojimi byrokraticky zastretými rozhodnutiami životy aj tých málo mladých Rómov, ktorí všetky prekážky dokázali prekonať, a voči ktorým nechcú účinne zakročiť ani vysokí štátni úradníci či poslanci a tak prispieť k zvýšeniu rovnosti šancí medzi všetkými občanmi a občiankami Slovenska.