Cena elektriny: Slovensku český scenár nehrozí

28.10.2010 11:09

Spoza českej hranice prichádzali v posledných mesiacoch informácie o skokovom zdražení elektriny. Pražská vláda urobila za témou bodku 20. októbra 2010, keď schválila dve daňové opatrenia. Tie dovolia elektrine od budúceho roka zdražieť maximálne o 5,5 percenta. Lenže za cenu 12 miliárd českých korún (490 mil. eur), ktoré sa vyzbierajú zdanením emisných povoleniek a zdanením zisku fotovoltických elektrární.

V nadväznosti na českú situáciu sa aj na Slovensku diskutuje o tom, aké dôsledky na koncovú cenu elektriny môže alebo nemôže mať slnečná energia. Odpoveď ponúka mechanizmus tvorby koncovej ceny elektriny. V cene elektriny sa platia najmä dve položky: cena za elektrickú energiu ako komoditu a cena za jej distribúciu.

Okrem nich sa do koncovej ceny ešte premietajú rôzne doplatky – napr. podpora obnoviteľných zdrojov energie, odvod do jadrového fondu a pod. Tie vyplývajú z legislatívy, ich výšku určuje spravidla regulačný úrad a platia sa ako súčasť už spomenutých distribučných poplatkov.

Spotreba energií v dôsledku hospodárskej krízy klesla. Preto zákonite klesla i cena elektrickej energie ako komodity. Aj v roku 2011 sa očakáva, že bude viac-menej stabilná, prípadne mierne zlacnie. Na druhej strane je tu však cena za distribučné služby, ktorej trend je stúpajúci.

Energia zo slnka sa zaraďuje medzi tzv. „nepredikovateľné zdroje“, teda také, pri ktorých nemôže výrobca garantovať nepretržitý výkon počas istého časového intervalu. Inými slovami, to, či slnko „zájde za mrak“, nezávisí od človeka, ale od prírody. V praxi to znamená, že fotovoltická elektráreň má veľmi časté a veľké výchylky v okamžitom výkone počas dňa. Tie sa menia takou rýchlosťou, akou sa mení stav počasia.

Elektrické siete, ak majú fungovať bez výpadkov, musia byť vyregulované. Musí sa v nich nachádzať isté množstvo energie, ktorej výroba sa plánuje a usmerňuje vzhľadom na odpozorované vzorce spotreby. Problém nastáva, ak vypadne nejaký zdroj, s ktorým sieť aktuálne počíta. Napríklad pár desiatok megawattov výkonu fotovoltických elektrární pre zlé počasie. Stabilita siete sa zabezpečí tak, že výpadok operatívne nahrádza iný zdroj. Vo všeobecnosti je to komplexný technický, administratívny a obchodný proces, ktorý nie je lacný a musí ho prirodzene niekto zaplatiť.

Ak je podiel nepredikovateľných obnoviteľných zdrojov energie v sieti významný, požiadavky na distribučnú sieť sú o to vyššie. Pre koncového spotrebiteľa to znamená, že náročnejšia obsluha distribučnej siete sa prejaví vyšším poplatkom za distribúciu, ktorý je súčasťou koncovej ceny elektriny. To je aj prípad Česka.

Späť k Slovensku. Prípadný nekontrolovaný rozmach fotovoltaiky by mohol mať obdobné dôsledky na cenu ako v Českej republike – vyplýva to z logiky tvorby ceny. Na druhej strane je však slovenská situácia úplne odlišná: v pomernom vyjadrení sa na Slovensku inštalovala len časť solárneho výkonu, než koľko sa inštalovalo u susedov. Zatiaľ čo český regulátor de facto posledné dva roky nekonal, ten slovenský bol pomerne hyperaktívny, čo sa prejavilo dokonca až „zmenou pravidiel počas hry“ – konkrétne úpravou garantovanej výkupnej ceny pred letom 2010.

Navyše, v týchto dňoch je na stole poslanecký návrh novely zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov. Ak ho poslanci Národnej rady schvália, prinesie niekoľko nástrojov, ktoré v budúcnosti prípadnému nekontrolovanému „boomu“ fotovoltiky včas zabránia. Spomedzi nich je potrebné zdôrazniť najmä povinnosť regulátora zmeniť systém podpory, ak sa ukáže, že projekty majú kratší čas návratnosti investícií ako 12 rokov, či užšie vymedzenie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa o podporu môžu uchádzať.

Zhrnuté, prudký nekontrolovaný rozmach fotovoltiky sa na koncovej cene elektriny musí zákonite prejaviť. Slovenským spotrebiteľom však taký scenár v dohľadnom čase nehrozí.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk