Kvantita valcuje kvalitu
Nikdy som si nevedela predstaviť takú devastáciu vzdelávania a vedy, ktorá nastala už za vlády Vladimíra Mečiara, keď kvantita začala valcovať kvalitu a trvá dodnes. Ani veľkú mieru arogancie a korupcie pod vedením národniarov, aká nastala počas vlády Roberta Fica. Zvlášť je to hrozné v období rokov 2007 až 2013, keď máme jedinečné možnosti prostredníctvom štrukturálnych fondov a operačných programov konečne vytvoriť podmienky na kvalitu vedy a vzdelávania na Slovensku.
Súčasná vláda chce riešiť vážne problémy s dobudovaním cestnej infraštruktúry opäť na úkor týchto oblastí? Udivuje ma to zvlášť preto, lebo SDKÚ ako líder vládnej koalície presadzovala za Dzurindovej vlády projekt Minerva, kde sa prvý raz jasne definovali priority vedy a vzdelávania. Bola to jasná vízia pre Slovensko ako krajinu s jediným bohatstvom – ľudským potenciálom, ktorý môže rozvíjať znalostnú spoločnosť.
Kde sú dnes myšlienky z projektu Minerva, keď vláda navrhuje zobrať financie určené na rozvoj vedy na autostrády? Uvádza pritom dôvody, že aj tak nevieme dostatočne čerpať ponúkané prostriedky. Nik však neodpovedá na otázku, prečo je to tak. Prečo špičkové univerzity a ústavy SAV, ktorých máme len niekoľko na Slovensku, sa rovnako alebo iba s minimálnym rozdielom financujú ako ostatné univerzity, ktoré sú postavené len na kvantite študentov a nie na kvalite vzdelávania a neprodukujú ani vedu.
Prečo máme centrá excelentnosti takmer v každom väčšom meste pri každej univerzite a nielen štyri či päť, kde by sa namiesto 1,3 milióna eur vytvorili špikové podmienky za desiatky eur pre vedecké pracoviská, ktoré by boli konkurencieschopné v rámci Európskej únie i sveta.
Chrámy poznania
Tieto otázky si kladiem zvlášť tu v Indii, kde špičkové školy – štátne aj súkromné, stredné aj vysoké označujú za chrámy poznania. Štát im dáva prioritné peniaze, chodia do nich najschopnejší študenti s obrovským záujmom o vzdelávanie a vedu. Smerujú sem pravidelne aj firmy, ktoré tu robia so študentmi pohovory, vyberajú si tých najlepších z najlepších, ktorým ponúkajú tomu prislúchajúce uplatnenie v praxi a škole zase ďalšie peniaze a vybavenie.
Do ktorých našich škôl a univerzít chodia špičkoví študenti, kde hľadajú firmy talenty pre udržateľný ekonomický rozvoj Slovenska?
Asi ich budú hľadať po niekoľkých kilometroch nových diaľnic, ktoré budú smerovať do upadajúcich vedeckých a vzdelávacích centier pri stálom uberaní finančných prostriedkov z rezortu školstva. Potom sa už nebudem čudovať, že o päť-šesť rokov budú nám šéfovať manažéri z Indie a Číny. My budeme celkom radi, keď budeme môcť obsadiť priemerné a podpriemerné pozície. A tí schopní a múdri budú chodiť do chrámov poznania do cudziny.