Zisťovanie náboženského vyznania nie je samoúčelné

24.02.2011 15:00
sídlisko, paneláky, autá
Ilustračné foto. Autor:

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v máji 2011 je na Slovensku v súčasných podmienkach nenahraditeľným zdrojom údajov. Zisťovanie národnosti a náboženského vyznania pritom patrí k štandardným témam, ktoré sú zaujímavé z hľadiska porovnateľnosti metodiky so sčítaním spred desiatich rokov.

Národnosť i náboženské vyznanie sú tzv. deklaratórnymi otázkami. Občania na ne odpovedajú slobodne, podľa vlastného presvedčenia a v súlade s Listinou základných práv a slobôd. V našich podmienkach majú obe výraznú politicko-kultúrnu váhu.

O odpovedi rozhodne občan

So zisťovaním náboženstva sa na našom území stretávame v období Rakúsko-Uhorska aj v predvojnovom Československu. V novodobých dejinách sa otázka o náboženskom vyznaní zaradila do sčítania opakovane po 40 rokoch – v roku 1991. Vtedajšie usmernenie nabádalo občana, aby zapísal náboženské vyznanie, ku ktorému sa hlási, alebo, že je bez vyznania. V roku 2001 mala táto otázka štruktúru „Náboženské vyznanie/cirkev“. Ako odpoveď sa ponúkalo 15 predznačených registrovaných cirkví, ďalej možnosť „bez vyznania“ a „iné“. Pričom sa vyžadovala slovná odpoveď.

Podľa výsledkov zo sčítaní si najviac obyvateľov zapísalo rímsko-katolícke náboženstvo (60,4 % v roku 1991 a 68,9 % v roku 2001). Za pozornosť stojí vysoká miera nezaradených a neodpovedajúcich (17, 4 %) v roku 1991 oproti roku 2001 (3,3 %). Túto skutočnosť vysvetľujú vedci najmä špecifickou spoločenskou atmosférou. Možnosť bez vyznania si uviedlo 9,8 percenta obyvateľov v roku 1991 a 13 percent pred desiatimi rokmi.

V máji sa bude „náboženské vyznanie“ zisťovať v súlade so zákonom č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Náboženským vyznaním sa rozumie účasť na náboženskom živote niektorej cirkvi (náboženskej spoločnosti) alebo vzťah k nej. Odpoveď je na vlastnom rozhodnutí obyvateľa. Takáto definícia otázky umožňuje porovnateľnosť zistených údajov s údajmi zo sčítania v roku 2001. U detí do 15 rokov sa náboženské vyznanie vyznačí podľa rozhodnutia rodičov, čo je v súlade s Dohovorom práv dieťaťa.

Pestrá národnostná skladba

V priebehu dejín a v závislosti od geografickej oblasti sa definícia národnosti menila. V Rakúsko-Uhorsku sa etnická skladba obyvateľstva zisťovala pri cenzoch nepriamo. Pri sčítaní v roku 1920 sa prijala definícia, podľa ktorej sa národnosť chápala ako kmeňová príslušnosť, ktorej vonkajším znakom je zväčša materinský jazyk.

Ak sa osoba nevedela rozhodnúť, prípadne nahlásila dve národnosti, národnosť sa zapísala podľa materinského jazyka. O desať rokov neskôr, v roku 1930, sa spätosť národnosti s materinským jazykom formulovala dôraznejšie. Demografi to však kritizovali a odborníci odporúčali, aby sa pri sčítaní zisťovala národnosť i materinský jazyk, čo sa neskôr aj aplikovalo.

K slovenskej národnosti sa v roku 1991 prihlásilo 85,7 a v roku 2001 85,8 percenta obyvateľstva. Ostatné sčítania potvrdzujú pokles počtu občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej (v roku 1991 – 10,8 %, 2011 – 9,7 %) aj k českej národnosti. Naopak, nárast pri evidovanej rómskej národnosti a počtu ľudí hlásiacich sa k inej národnosti (etniku). Posledná skupina môže byť z pohľadu aktuálnych údajov a fenoménu posilňovania migrácie v Európe pomerne zaujímavá aj v rámci výsledkov tohtoročného sčítania.

Pri sčítaní v roku 2011 sa národnosťou rozumie príslušnosť obyvateľa k národu alebo etnickej skupine. Štatistický úrad rešpektoval odporúčanie Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny, aby sa na sčítacích formulároch uviedli menovite všetky národnostné menšiny na Slovensku.

Okrem predznačených národností občan môže vyznačiť aj variant „iná“ a slovom národnosť zapísať. Na takto zapísané možnosti sa bude pri spracovaní údajov prihliadať. Národnosť detí do 15 rokov sa určí podľa národnosti rodičov.

Uplatnenie výsledkov v praxi

Sčítanie Štatistický úrad SR neuskutočňuje pre svoje potreby. Výsledné údaje majú široké uplatnenie v oblasti konkrétnych politík a prognóz na všetkých úrovniach riadenia – Európskej únie, štátu, regiónu, mesta či obce.

Samoúčelné nie je ani zisťovanie náboženského vyznania a národnosti. Údaje zo sčítania o náboženskom vyznaní sú relevantným podkladom napríklad pri poskytovaní priamych dotácií štátu na platy duchovných, pri financovaní cirkevných škôl a pod.

Rovnako sa dajú využiť v rámci verejných diskusií ako argumenty „za“ alebo „proti“ odluke cirkvi od štátu. Podobne cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku (nielen registrované) získajú zo sčítania podrobné informácie o štruktúre svojich veriacich – podľa veku, pohlavia, územia, čo má význam z hľadiska ich právomocí a oprávnení.

Údaje o národnosti zase priamo súvisia s možnosťou používať jazyk menšín vo verejnom styku a na označovanie obcí v jazyku menšín. Na počet príslušníkov národnostných menšín sa prihliada pri zriaďovaní a financovaní škôl s vyučovacím jazykom menšín, pri financovaní kultúrnych aktivít atď.

Najmä v demografickej štatistike sú tieto údaje východiskom na zostavovanie bilancie pohybu obyvateľstva v období medzi cenzami. Detailný pohľad na štruktúru a diferencie jednotlivých skupín obyvateľstva, aj z hľadiska ich národnosti a náboženského vyznania, je nevyhnutné poznať pre fungovanie spoločnosti a predpokladanie jej vývoja.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk