Ekonomický armagedon neriešia
Skupiny poslancov doručili do parlamentu viaceré novely zákonov, ktoré sa týkajú zmien v komunálnej legislatíve. Napríklad zákona o obecnom zriadení či zákona o majetku obcí.
Zarážajúci je prinajmenšom fakt, že s cieľom skvalitniť zákonné parametre samosprávy prichádzajú poslanci, ktorí mlčali v januári 2021, keď na verejnosť unikla škandalózna zvuková nahrávka z rokovania vlády, kde ministri bezostyšne hovorili o tom, že samospráva bude podriadená centrálnej vláde. Vtedy sa samosprávy, jej princípov, hodnôt a nezávislosti od direktívnych príkazov štátu nezastali.
Rovnako ich nebolo počuť, keď štát neuhrádzal výdavky mestám a obciam počas realizácie celoplošného testovania. Následne ešte stihli zahlasovať za daňový bonus. Najskôr za ten, ktorý zrušil Ústavný súd Slovenskej republiky, a potom za ďalší, ktorý napríklad iba pre tento rok zobral samosprávam 616 miliónov eur.
Mimochodom, asistovali pri tom, ako si na základe zákona začali súkromné zariadenia sociálnych služieb pýtať na každého klienta 100 eur mesačne, hoci obec nemala s týmto zariadením žiadnu zmluvu. A pre korektnosť treba uviesť, že za toto zahlasovali presne na tej istej schôdzi ako za novelu zákona, podľa ktorej musia samosprávy platiť 100 % normatívu na žiaka v súkromnej škole, čo je mimochodom aktuálne na Ústavnom súde.
Dokonca ani teraz, keď samosprávam prišli namiesto kompenzácií od vlády za energie astronomické faktúry, nevidieť ako chránia či bránia mestá a obce. Sú ticho a nebojujú ani za takmer 500 neplynofikovaných dedín, odkázaných na drevo a pelety. Rovnako ukážkový pasívny prístup prejavili aj v čase, keď samosprávy dostali nôž na krk pri zvýšení cien stavebných materiálov, čo limitovalo čerpanie eurofondov. Ale teraz prichádzajú so zákonmi, ktoré akože majú skvalitniť samosprávu.
Namiesto najdôležitejšej pomoci v čase, keď sa komunál posúva k ekonomickej priepasti, rozdávajú na parlamentné stoly napríklad návrh na zmenu kvóra na prelomenie veta starostu či primátora. Samozrejme, po novom by stačilo menej poslancov ako doterajšia trojpätinová väčšina. Do zákona sa snažia presadiť, aby starosta v obci a primátor v meste nemohli dávať kontrolné úlohy hlavnému kontrolórovi. Za mimoriadne dôležitú záležitosť považujú povinnosť zverejňovať na webe každý návrh na zmenu rozpočtu. Ak sa detailnejšie pozrieme na poslanecké návrhy, musíme konštatovať, že nič z toho nepomôže samosprávam prekonať ekonomický armagedon. A to je top téma, od ktorej závisí aj budúcnosť komunálu.
Bez oprát v rukách
Celý systém miestnej územnej a tiež regionálnej samosprávy nastúpil do vlaku reforiem. Nie však takých, o ktorých často hovoria členovia vlády, ale skôr systémových zmien, ktoré sú výsledkom necitlivých zásahov, legislatívnych experimentov a pokusov privolávajúcich paralýzu. Teda toho, čo namiesto známej „atómovky“ môžeme nazvať „neriadené strely“.
Príkladov je viac ako dosť. Stačí spomenúť, že pri reforme súdnej mapy ani pri stratifikácii nemocníc nebola ústrednou témou dostupnosť služieb a obslužnosť územia, ale to, že sa vytvorili dve odlišné mapy toho istého územia. Od januára platí povinnosť pokutovať rodičov za deti, ktoré počas mesiaca vymeškajú a majú minimálne 15 neospravedlnených hodín. Ak si uvedomíme, že ide predovšetkým o deti z chudobných rodín, je viac ako isté, že minimálna pokuta vo výške 30 eur či maximálna presahujúca 330 eur posúvajú chudobné rodiny k hladu aj k exekútorom.
Napriek blížiacim sa predčasným parlamentným voľbám je samospráva naďalej terčom, bankomatom aj šklbanou husou zároveň.
Zaviesť povinné materské školy pre troj- a štvorročné deti a nastaviť to na parametre, s ktorými sa zavádzala povinná materská škola pre 5-ročné deti znamená, že si koledujeme o vážny problém. Ministerstvo školstva sa vôbec nepoučilo z vlastných chýb a zase ich ide zopakovať. S tým rozdielom, že pokutu za nevytvorenie miest v materských školách zaplatí samospráva.
Sociálni partneri ako na bežiacom páse skloňujú, že sociálny dialóg je formálny, že spolupráca na tvorbe a procese prijímania rozhodnutí bola dávno nahradená oznamovacou vetou. Neraz sa stáva, že pripomienky uplatnené v legislatívnom procese sa nevyhodnocujú seriózne. Mimochodom, stavebná legislatíva s 3 600 pripomienkami či aktuálna novela školského zákona so 600 pripomienkami sú toho jasnými dôkazmi.
Členovia vlády sa neostýchajú obchádzať legislatívny proces tak, že zmeny v zákonoch prinášajú v zmysle poslaneckej iniciatívy členovia parlamentu. Každému trochu zorientovanému je však jasné, že ich mentálne rozhranie a odbornosť nevytvárajú predpoklady osobného autorstva. A každý vie určiť, v ktorej kuchyni sa zmeny upiekli. Tak ako je každému jasné, kto a prečo je nosičom návrhov z rezortov do parlamentu.
Namiesto pomoci ubližujú
Napriek blížiacim sa predčasným parlamentným voľbám je samospráva naďalej terčom, bankomatom aj šklbanou husou zároveň. Obdobie ekonomickej neistoty a legislatívnej nestability pokračuje.
Nie je žiaden problém menovať mnohé mimoriadne nebezpečné rozhodnutia parlamentu, ktorými sa adresne ubližuje samosprávam a ich obyvateľom. Veď čo už je to za tzv. prorodinný balíček, ktorým sa rodinám pridá a samosprávam, ktoré pre rodiny zabezpečujú 70 % životných situácií, sa financie vezmú. Problém je v tom, že parlament má aj vo výpovednej lehote zostatkovú silu a je veľmi pravdepodobné, že ju využije proti komunálu, a nie na jeho ochranu. Aj preto je veľmi ťažké nájsť odpoveď na otázku, či sme svedkami viac neriadených reforiem alebo skôr riadeného chaosu. Hoci vo výsledku je to stále rovnako nebezpečné.