V texte sa uvádza, že dávky v hmotnej núdzi za „ničnerobenie“ skončia a že tieto zmeny pôjdu ruka v ruke s pracovnými príležitosťami.
Nezamestnaní, ktorí budú iba pasívne čakať na finančnú pomoc od štátu, dostanú príspevok na jedno teplé jedlo denne a nič viac. Ten, kto sa zapojí napríklad do prác v komunitnom centre, získa ďalšiu časť dávky. A ten, čo sa bude podieľať na bližšie neurčených ďalších činnostiach alebo na „medzitrhu“ práce, dočká sa ešte vyššej sumy.
Pikantné je, že tieto zámery sú úplne mimo reality. Do práce akých komunitných centier sa má zapojiť 180-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi, keď takýchto fungujúcich stredísk je ako šafranu? Navyše sú umiestnené iba v niektorých špecifických oblastiach Slovenska.
Do akého medzitrhu práce sa majú začleniť poberatelia dávky, ak inštitúcie typu sociálnych podnikov, inkubátorov a uzavretých dielní existujú iba na pilotnej projektovej báze? Pritom ich je tak málo, že ani zďaleka neuspokojujú dopyt.
A ako sa majú chudobní zapojiť do primárneho trhu práce? Napríklad úrad práce v Spišskej Novej Vsi teraz eviduje osem voľných pracovných miest, pričom ešte aj na post pastiera hovädzieho dobytka sa vyžaduje výučný list.
Ministerstvo práce vytvára fiktívny obraz krajiny, v ktorej je dostatok pracovných príležitostí pre každého.
Jediný problém sú naši leniví spoluobčania. Pri troške úsilia o dekonštrukciu textu (usudzujúc podľa povinnosti navštevovať komunitné centrum) máme týmito lenivcami zrejme vidieť Rómov.
Možno to spôsobilo čaro nechceného či podobné ideologické východiská medzi vládnou SaS a Ľudovou stranou Naše Slovensko, že toto oznámenie evokuje politický program kotlebovcov. Ten tiež hovorí o tom, že každému sa umožní pracovať, no „parazitom“ sa nedá zadarmo vôbec nič – žiadne domy, dávky či príspevky.
Okrem podobného výhražného duchu obe vyhlásenia majú spoločné aj to, že podsúvajú ľuďom predstavy, že práca tu je, len ju treba zviditeľniť. Kotlebovci by problém chudobných Rómov asi riešili pracovnými tábormi, ministerstvo hovorí o povinnosti chodiť do neexistujúcich komunitných centier a zapájať sa do neexistujúceho medzitrhu práce. Je to riešenie, ktoré okrem samotnej fyzickej prítomnosti chudobných vyžaduje od účastníkov aj osobné duševné zaujatie. Nuž asi zasa budú oduševnene zametať chodníky okolo obecného úradu.
To, že kotlebovci a iní im podobní nacionálni extrémisti majú jednoduché riešenia vždy poruke, vychádza už z naturelu ich uvažovania. Ale to, že ministerstvo práce nechápe štrukturálne problémy nezamestnanosti a netuší, aká je ekonomická realita za tabuľou s nápisom Bratislava, je potlačenie odbornosti aparátu voluntaristickým vedením rezortu alebo neznalosť politických objednávateľov týchto plánov.
Ide o utopickú predstavu, že rezort práce v priebehu niekoľkých mesiacov môže byť schopný v plnom rozsahu zabezpečiť vytvorenie komunitných centier a inštitúcií medzitrhu práce. Ak by sa táto podmienka poberania dávky v hmotnej núdzi v praxi uskutočnila, bedárom naozaj zostane iba to spomínané jedno teplé jedlo denne. Lenže to je možno zámer časti politických elít, ktoré odtrúbili chudobným vojnu.