Zabitím bin Ládina džihádistický terorizmus nekončí

Zabitím Usamu bin Ládina na severozápade Pakistanu sa tento typ terorizmu nekončí. V jeho osobe bol však zničený symbol a takmer mýtická postava.

04.05.2011 22:00
debata

Organizáciu Al-Kajdá vytvoril Usama v roku 1988, keď sa rozišiel s Abdulahom Azamom, palestínskym príslušníkom Moslimského bratstva, a jeho organizáciou Maktab al-Kidmad. Tá slúžila ako podporná a logistická organizácia, prostredníctvom ktorej prichádzali do Afganistanu moslimovia z rozličných krajín a zapájali sa do bojov proti okupačným vojenským silám ZSSR.

Efektívna štruktúra

Organizácia Al-Kajdá má efektívnu štruktúru, ktorá jej umožňuje pružne reagovať na situáciu v jednotlivých regiónoch islamského sveta a útočiť na vybrané ciele v západnej Európe, severnej a subsaharskej Afrike a v Severnej Amerike. V centre tejto globálnej teroristickej siete je Al-Kajdá, ktorej vrcholným orgánom je poradná rada (Šura). V jej vedení mal najvýznamnejšiu pozíciu Usama bin Ládin a Ajmán Zavahrí, ktorý ho pravdepodobne nahradí.

Ďalej sú to jednotlivé výbory, ktoré zabezpečujú určité činnosti. Najvýznamnejším je politický (Šaria), ktorý rozhoduje o strategickom a politickom smerovaní činnosti siete a v dôsledku toho vydáva aj autoritatívne posudky a zhodnotenia existujúcej situácie aj vzhľadom na dosahovanie cieľov v budúcnosti.

Vojenský výbor zodpovedá za plánovanie teroristicko-gerilových operácií a za riadenie výcvikových táborov. Finančný výbor zabezpečuje finančné prostriedky a ich rozdelenie na podporu najdôležitejších operácií, ktoré takto zhodnotila a vybrala poradná rada. Zahraničný výbor zodpovedá aj za nákup zbraní, munície a výbušnín. Medzi najdôležitejšie úlohy bezpečnostného výboru patrí osobná ochrana vedúcich činiteľov Al-Kajdá a tiež špionáž a kontrašpionáž, ktorá má zamedziť prenikaniu agentov špeciálnych služieb a ďalších nežiaducich osôb.

Doteraz mal pri zabezpečení týchto úloh významné postavenie Saif al-Adel, čo je bojové meno bývalého plukovníka egyptskej armády Mohameda Ibrahima Makawiho, ktorý v 80. rokoch minulého storočia prišiel do Afganistanu bojovať so sovietskymi vojakmi. Môže byť ďalším kandidátom na vedúce postavenie v Al-Kajdá, ak to nebude niektorý z Usamových synov.

Základnou funkciou informačného výboru je propaganda, vydávanie a zasielanie tlačených materiálov a tiež videonahrávok s vyhláseniami vedúcich osobností Al-Kajdá a ich uvedenie do siete televízneho vysielania prostredníctvom takých televízií, ako je napríklad al-Džazíra.

Zdroje vyschli

Al-Kajdá má po roku 2001 veľké problémy s finančným zabezpečením svojich aktivít, pretože darcovské príspevky zo Saudskej Arábie boli skrátené, aj keď naďalej prúdia, okrem iného aj z emirátov bohatých na ropu. Do roku 2001 prichádzalo na účty Al-Kajdá ročne asi 30 miliónov amerických dolárov a z tejto sumy približne tretinu odovzdávala Al-Kajdá Talibanu v Afganistane, ktorý jej poskytol bezpečné zázemie a prostredie na vybudovanie výcvikových táborov.

Finančná situácia sa takto skomplikovala a v rámci horizontálneho organizačného profilu globálnej siete džihádistického teroru boli jednotlivé organizácie s autonómnou pozíciou odkázané čoraz viac na samofinancovanie. Tým sa ich činnosť v tejto oblasti zbližuje aj s aktivitami organizovaných zločineckých skupín, najmä v obchode s drogami. Je to aj podiel na klasických kriminálnych aktivitách, ako sú falošné kontrakty, bankové podvody a lúpeže, podvody páchané prostredníctvom kreditných kariet a šekov, únosy osôb a pašovanie zbraní. Komplikovaná finančná situácia viedla člena finančného výboru Al-Kajdá Abu al-Jazída v roku 2009 k charak­teristickému vyhláseniu: „Ak nechcete bojovať, pošlite peniaze!“

Pri celkovom pohľade na efektivitu samovražedných teroristických útokov Al-Kajdá v doterajšej histórii je však jasne vidieť, že s pomerne malou finančnou náročnosťou na zabezpečenie týchto útokov sa dosahovali veľké škody, spôsobené jednotlivým cieľovým objektom.

Do dosiaľ najznámejšieho samovražedného teroristického útoku prostredníctvom lietadiel osobnej dopravy na veže Svetového obchodného centra z 11. septembra 2001, ktorý si vyžiadal okolo tritisíc ľudských životov, investovala Al-Kajdá pol milióna dolárov. Pri samovražednom útoku na indonézskom ostrove Bali, pri ktorom zahynulo 202 turistov, predstavovali finančné náklady 74-tisíc dolárov a finančná náročnosť simultánnych teroristických útokov na americké veľvyslanectvá v Keni a v Tanzánii v roku 1998 bola okolo 30-tisíc USD.

Al-Kajdá a jej odnože

Al-Kajdá nie je len riadiace centrum, ale je aj sieť regionálnych teroristických organizácií. Tie fúzujú a vzhľadom na popularitu a mýtickú postavu, ktorou sa stal bin Ládin, sa prihlasujú k Al-Kajdá a prijímajú nový názov, ktorý však neznamená iba jednoduchú zmenu názvu.

To je aj príklad teroristických skupín v severozápadnej Afrike z krajín ako Alžírsko, Maroko a Tunis, kde islamské bojové bunky a alžírska teroristická skupina Džama Islamija a teroristická organizácia Skupina pre kázanie a boj prijali spoločný názov Organizácia Al-Kajdá v islamskom Maghrebe. Ďalej je to Organizácia Al-Kajdá na Arabskom polostrove a Organizácia Al-Kajdá v Iraku, ktorá vznikla najmä zo skupiny al-Zarkawiho Tawhid-e-Džihad. Potom je to polovojenská organizácia al-Šabab v Somálsku alebo radikálna islamistická organizácia Boko Haram v Nigérii.

Táto rozvetvená sieť je potvrdením toho, že boj proti džihádistickému terorizmu sa nekončí smrťou bin Ládina, ale boj proti nemu bude pokračovať a čiastkové úspechy možno dosahovať len na základe efektívnej medzinárodnej spolupráce.

debata chyba