No nenominuj ho, však je náš!

Politické nominácie asi ešte dlho ostanú boľavým miestom našej krajiny. Od brutalizmu 50. rokov, keď i vysokokvalifikované posty obsadzovali preverené robotnícke kádre, až po jemnejšiu formu politickej korupcie v normalizovanom Československu - to do roku 1989 bola vedúca úloha strany, ktorá určovala mantinely „kádrovej politiky“. Aj kvalitnému odborníkovi stranícka knižka výdatne pomáhala.

30.03.2023 12:00
debata (6)

Nerobím si ilúzie, že napríklad aj v susednom Rakúsku by ju nepoznali. Profesúra na univerzite išla ľahšie, ak mal adept dobré väzby na niektorú z vládnych strán. No veci sa menia. Po revolúcii sa z veľkej časti pozície odpolitizovali, v priemysle vďaka privatizácii, inde v rámci demokratizačnej eufórie, i keď „staré štruktúry“, prirodzene, ťahali za kratší koniec.

Ako sprcha potom prišla Mečiarova „slovenská noc dlhých nožov“. Parlament v noci z 3. na 4. novembra 1994 uchopil moc v krajine v prospech koalície HZDS – ZRS – SNS. Okrem iného, koaliční poslanci odvolali všetkých členov Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady, odvolali predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, všetkých členov Prezídia a Dozornej rady Fondu národného majetku atď.

Odvtedy sa politická kultúra predsa len skultivovala, ale politické nominácie na odborné posty ostávajú. Nedávny prípad Martina Klusa hovorí za všetky. A medzinárodná hanba k tomu. O nič menšiu hanbu tu však nerobil ani Richard Sulík, i keď u neho sme na to tak nejako zvyknutí.

Odpolitizovanie štátnej i verejnej správy teda stále ostáva skôr cieľ než realita. Hlavne vo veľkých mestách, no to isté platí aj o komunálnej sfére. Nielen to, že sa na krídlach strán do zastupiteľstiev dostávajú ľudia, o ktorých v súvislosti s komunálnou problematikou nie je veľa známe. Odborné pozície na úradoch sa často obsadzujú politickými nominantmi. Buď ako fajn miesta pre tých, čo neuspeli vo voľbách, alebo pre dôveryhodných členovi politického klanu.

Nájsť balans medzi politickou zodpovednosťou a postojom odborníkov nie je jednoduché. No u nás je politik často v podstate len hračkou v rukách odborníkov – kariérnych úradníkov.

V Bratislave možno nájsť dosť príkladov. I keď musím uznať, že snaha „odpolitizovať“ vedenie mesta tu niekoľkokrát bola. Teda v rámci mantinelov. Viceprimátori napríklad musia byť z radov poslancov, čo nedáva vždy zmysel. V minulosti tu napríklad boli snahy odpolitizovať stavebné konania. Na jednej strane developeri, na druhej občania protestujúci proti každej výstavbe v okolí a medzi tým kľučkovali komunálni politici.

Odpoveďou na situáciu mal byť v Bratislave post hlavného architekta. Odborný a apolitický. No to sa teraz zvrtlo. Krátko po voľbách si bez konkurzu primátor vybral na tento post svojho dlhoročného poradcu. Iste odborníka, ale ťažko nezávislého, ktorý bude vedieť reálne oponovať primátorovým staviteľským nápadom. Na začiatku minulého volebného obdobia zas vznikol Metropolitný inštitút Bratislavy. Mal poskytnúť odborný a komplexný pohľad na potreby mesta. No zakrátko sa ukázalo, že je to skôr okrášlovací spolok či niečo ako architektonické štúdio v službách primátora.

Chápem, že nájsť balans medzi politickou zodpovednosťou a postojom odborníkov nie je jednoduché. Moji zahraniční kamaráti v debatách dlhé hodiny kritizovali, ako sa ich politici odvolávajú na názory expertov pri presadzovaní nepopulárnych opatrení. Expertov nevolených a často i verejnosti úplne neznámych. Nadobúdali dojem, že sú len vhodnou zámienkou na presadzovanie neoliberálných reforiem. No a je tu ešte iný rozmer tohto vzťahu. Poznáme ho z britských komédií Áno, pán minister a Áno, pán premiér. Tu je politik často v podstate len hračkou v rukách odborníkov – kariérnych úradníkov.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #odbornosť #kádrovanie #politické nominácie