Zaujímavé je, že počas tohto roka svetové štatistiky pridali juhu vyššie percento podielu kresťanov. Takže znova: ropa a náboženstvo už niekoľko desaťročí stoja za občianskymi vojnami v najväčšej krajine Afriky.
V súvislosti s rozdelením Sudánu 9.¤júla na dva štáty, resp. s oddelením jeho južnej časti cítiť v krajine napätie. Referendom z januára 2011 južní Sudánci rozhodli, že južné provincie budú nezávislým štátom. Zložitá situácia zostáva v niektorých severných provinciách, ale najviac sa vyostrila v regióne Abyjej. Našťastie tento konflikt sa už podarilo urovnať tým, že na základe rezolúcie OSN do oblasti vyslali jednotky etiópskych vojakov.
Všetky problematické provincie majú rovnakého menovateľa: demarkácia vyše dvetisíc kilometrov dlhých hraníc. A za tým tkvie zrejmý dôvod – ropa. Ropné bohatstvo Sudánu sa rozložilo tak, že sa 73 percent nálezísk nachádza na juhu, 26 percent na severe a 1 percento v Abyjeji. Zo zisku z južných 73 percent šla polovica juhu a zvyšok severu. Ten získaval príjmy z takmer dvoch tretín zásob celého Sudánu.
Hlavný ropný terminál sa končí v Port Sudáne, kam ústi 1 600-kilometrový ropovod z južných ropných polí. Všetky zariadenia a zásobníky ropného priemyslu sú umiestnené v severnej časti. Chartúm chce riešiť transport ropy cez svoj ropovod komerčne – za poplatky, čo sa južanom nepáči.
To, čo sa nachádza na juhu, obhospodarujú Číňania a Malajzijčania. Južní Sudánci nemajú dostatok kvalifikovanej sily na vykonávanie čohokoľvek.
Aj Južný Sudán pozostáva z kmeňového spoločenstva. Najpočetnejšími sú kmene Dinkov, Šilúkov a Nuerov. Pre nich životné šťastie a hmotné zabezpečenie predstavuje chov dobytka. Pre časté krádeže dochádza k vnútro- a medzikmeňovým vojnám. Často posilnení alkoholom sa vyvražďujú navzájom. Na rozdiel od charizmatického Johna Garanga, ktorý tragicky (a možno aj „s pomocou“) zahynul, súčasného prezidenta Južného Sudánu Salvu Kiira Mayardita vnímajú iba ako jedného z viacerých lídrov v krajine.
Okrem hraníc treba doriešiť otázku občianstva. Juh preferuje dvojaké občianstvo, ale sever, keď sa už južania v referende rozhodli, chce urobiť finálnu bodku. Sudán a Južný Sudán budú mať vlastné občianstva s tým, že vyše milióna južanov bude môcť naďalej pracovať na severe.
Ústretovým krokom voči novovznikajúcemu štátu bolo rozhodnutie vlády v Chartúme, že Sudán preberie zahraničné dlhy aj za Južný Sudán v sume 36 miliárd amerických dolárov, z ktorých samotný dlh predstavuje približne polovicu a druhú tvoria penále. A to za podmienky, že ho medzinárodné spoločenstvo do dvoch rokov odpustí. Slovensko tak už urobilo.
Jednoznačne pozitívnym krokom v urovnávaní sporov, čo je podmienkou Medzinárodného menového fondu na odpustenie dlhu, ale najmä pre oba Sudány ako také, je dohoda severu a juhu na vytvorení 20 kilometrov širokej nemilitarizovanej zóny na oboch stranách spoločnej hranice, ktorú podpísali 28. júna v Addis Abebe.
Každá strana urobila v urovnávaní dlhoročného vojenského konfliktu dobré aj zlé kroky. Podstatné teraz je, aby fyzické rozdelenie štátu prebehlo mierovo. Aby si každá krajina budovala svoj štát bez toho, aby z prípadných neúspechov obviňovala toho druhého. Aby sa už konečne skončilo čierno-biele vnímanie tejto africkej krajiny.