Poučenia z (takmer) krízy

Pád Silicon Valley Bank (SVB), 16. najväčšej banky v Spojených štátoch, sa takmer stal spúšťačom novej bankovej krízy v USA a hrozby, že sa nákaza rozšíri do Európy.

06.04.2023 12:00
debata (1)

Na turbulenciu v americkom bankovom sektore zareagovala druhá najväčšia švajčiarska banka Credit Suisse (CS), ktorej problémy sa však tradujú dlhšie a sú iného charakteru ako v SVB. Reputácia tejto banky už viac rokov upadá. Sprevádzajú ju viaceré škandály a za niektoré tvrdo zaplatila. Pokutu vo výške 2,6 mld. USD musela napríklad odviesť vláde USA za to, že svojím americkým klientom pomáhala k daňovým únikom.

O niekoľko dní neskôr signály z čiastkového trhu s finančným nástrojom CDS spôsobili prudký pokles akcií Deutsche Bank. A to napriek tomu, že po reštrukturalizácii v roku 2019 sa banka výrazne posilnila. Mimochodom, i táto banka v roku 2017 dostala pokutu vo výške 7,2 miliardy dolárov od amerických úradov za to, že zavádzala investorov pri predaji cenných papierov nadviazaných na hypotéky.

Na rozdiel od SVB, ktorá je iba lokálnou bankou, CS a Deutsche Bank sa radia medzi systematicky dôležité banky z globálneho hľadiska. Ich pád by mohol do značnej miery rozhýbať celý bankový svet. Preto riziko pádu CS vyvolalo oveľa väčšiu nervozitu ako prípad SVB.

„Run“ na banky

Americkú centrálnu banku FED, amerických regulátorov finančného trhu a ministerstvo financií USA zaskočilo, že tzv. útok (run) na SVB prebehol nečakane rýchlo. Prekvapilo ich aj to, aké boli príčiny jej pádu.

Run na banky je známy odjakživa. Len čo vkladatelia zapochybujú, či sú ich vklady v banke bezpečné, chcú ich z nej čím skôr vybrať. Pred bránami bánk, resp. pred bankomatmi sa začínajú vytvárať zástupy. U nás sme pred 25 rokmi zažili run na Investičnú a rozvojovú banku (IRB); zábery z obliehania ruských bánk, ktoré sa dostali na sankčný zoznam EÚ, sú ešte čerstvé. Run prebehne tak rýchlo, ako sa šíria informácie či dezinformácie o ťažkostiach ban­ky.

Závisí aj od toho, čo sa odborne nazýva stádovité správanie, t. j. od toho, či všetci účastníci budú reagovať na danú udalosť rovnako. Klienti SVB, ako upozornil Kevin Roose z Hard Fork, sú stále on-line. Informácie internetom sa šíria bleskurýchle a keďže aj ľudia zo startupov podliehajú stádovitému správaniu, tento run na banku prebehol nečakane rýchlo. To, že v dobe sociálnych sietí sa to môže opakovať, je prvé ponaučenie.

Poučenie č. 2

Poučenie č. 2 pre FED, Európsku centrálnu banku (ECB) a iné centrálne banky je to, že ak sa infláciu rozhodnú brzdiť prudkým zvyšovaním základných úrokových sadzieb, tak obvykle rizikom takejto politiky je nulový alebo mínusový hospodársky rast, zvyšovanie nezamestnanosti a bez protiopatrení vlády zhoršovanie sociálnej situácie. Či takáto politika na zastavenie inflácie je aj účinná, závisí od toho, čo infláciu vyvolalo. ECB sa nedarí účinnejšie infláciu zabrzdiť. Na vysokej úrovni ju totiž udržujú dôsledky pandémie, energetická kríza či vojna na Ukrajine. A tu je ECB bezmocná.

Finančná kríza, ktorá sa naštartovala v USA v roku 2008, vysunula kyvadlo od deregulácie k regulácii. V EÚ zašli ešte ďalej. Preto je bankový sektor EÚ bezpečnejší ako bankový sektor v Spojených štátoch amerických.

To, čo sa však nepredvídalo, resp. na čo sa pozabudlo, je, že zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnymi bankami môže mať neželaný dôsledok – oslabenie bánk, ktoré držia dlhopisy štátu, prípadne iné dlhodobé cenné papiere. Ich cena rýchlo klesá a pri ich predaji predávajúci inkasuje značné straty. Prihodilo sa to aj SVB, ktorá dlhopisy predať musela, aby získala likviditu.

Poučením č. 2 je, že centrálne banky pri zvyšovaní úrokových sadzieb musia zohľadňovať, aký to bude mať dôsledok pre stabilitu finančného sektora. Okrem toho každá SVB i CS dodržali regulátormi predpísané parametre, a predsa sa nevyhli pádu. Poučením z pádu predovšetkým CS je, že väčšiu pozornosť treba zamerať – okrem dodržania predpísaných parametrov – na tzv. business model banky.

Poučením č.3 ako v prípade Deutsche Bank je, že ani finančné trhy nevysielajú vždy spoľahlivé signály, pokiaľ nie sú pod dostatočným oficiálnym dohľadom.

Je bankový sektor EÚ bezpečný?

Je možné, že USA sa vrátia k pôvodnej regulácii bankového sektora, ktorá sa prijala v roku 2010 za prezidenta Baraka Obamu, no počas vlády Donalda Trumpa značne oslabla. Dnes za to – i keď nepriamo – zaplatí daňový poplatník. Vláda totiž prisľúbila, že všetky vklady i nad zákonom doteraz chránených 250-tisíc USD budú vyplatené. Federálna inštitúcia na ochranu vkladov FIDIC musí na to mať, alebo si na to bude musieť požičať. Poučením č. 4 teda je, že za oslabovanie finančnej regulácie sa platí.

Finančná kríza, ktorá sa naštartovala v USA v roku 2008 a jednou z jej príčin bola aj deregulácia od konca 70. rokov, vysunula kyvadlo od deregulácie k regulácii. V USA pôvodne nielen rýchlejšie, ale aj dôslednejšie ako v EÚ, sa prijal rozsiahly zákon o regulácii finančného sektora známy ako Dodd-Frank Act už v roku 2010.

V eurozóne po vzniku prvých dvoch pilierov tzv. bankovej únie sme zašli v porovnaní s legislatívou a praxou dohľadu nad bankami v USA ďalej. Preto je bankový sektor eurozóny bezpečnejší ako americký bankový sektor. Pravda, poučenia z takmer novej bankovej krízy netreba ignorovať, ak sa kríze chceme v budúcnosti vyhnúť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #banky #centrálne banky #Credit Suisse #bankovníctvo #Silicon Valley Bank #krach banky #SVB