Z tretích krajín u nás pracovali hlavne Ukrajinci a Srbi, 23-tisíc, resp. 13-tisíc osôb. Z únie bolo najviac Rumunov (8-tisíc), a Čechov a Maďarov (po 6-tisíc). Spolu u nás pracovalo 8-tisíc žien z únie a 12-tisíc žien z tretích krajín. Ženy tak tvorili štvrtinu pracujúcich cudzincov.
Domáci zamestnanci vyjadrovali obavy a argumentovali potrebou (a implicitným prísľubom) konvergencie domácich miezd na európsku úroveň a nie ich udržiavania na nízkej úrovni dovozom pracujúcich s nižšími mzdovými nárokmi. To do istej miery aj spochybňovalo model úspešného rastu založeného na zahraničných investíciách, ktoré za stimuly a daňové prázdniny vyplácali mzdy zamestnancom, aby ich míňali na Slovensku. (Ďalším prínosom malo byť zapájanie slovenských firiem do medzinárodných dodávateľských reťazcov.)
Stratégia vlády z roku 2018 s hrdým podtitulom Strategické plánovanie, riadenie a regulovanie pracovnej mobility cudzincov na trh práce v SR do roku 2020 s výhľadom do roku 2030 predpokladala „citlivý nábor cudzincov ako pracovnej sily“. Cieľom bolo vykrývať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na domácom trhu práce.
Počet ľudí z tretích krajín pracujúcich na Slovensku počas roku 2020 klesol zo 46-tisíc na 39-tisíc a približne na tejto úrovni sa držal až do marca 2022. V apríli 2022 sa vrátil na úroveň 46-tisíc a odvtedy sa zvyšoval až na 61-tisíc vo februári 2023. Viac ako polovica cudzincov pracuje v Bratislavskom a Trnavskom kraji a takmer 14 percent našlo prácu v chudobnom páse krajov Prešov – Košice – Banská Bystrica. Na úrovni okresov vedie Nitra s 5 500, nasledovaná Trnavou so 4 900, Bratislavou I so 4 700 a Bratislavou II so 4 500 cudzincami. Počet pracovných povolení klesol a cudzinci sú zamestnávaní hlavne na informačné karty.
Zmenila sa aj štruktúra cudzincov. Vo februári 2023 u nás pracovalo 35-tisíc Ukrajincov a 10-tisíc Srbov, pričom vďaka vysokému zastúpeniu Ukrajiniek stúpol celkový podiel žien na 42 percent. Počet pracujúcich z únie sa nezmenil.
Podiel pracujúcich cudzincov v EÚ sa za minulých desať rokov zvýšil zo 6 na 8 percent. V susednom Česku sa zdvojnásobil na 3 percentá, v Rakúsku sa zvýšil z 11 na 18 percent. Na Slovensku je to iba 0,3 percenta. Ak by sa aj zdvojnásobil, stále sme hlboko pod ostatnými krajinami.
Pracuje na Slovensku veľa alebo málo cudzincov z tretích krajín? Počet pracujúcich s povolením klesol pod jedno percento pracujúcich, v Bratislavskom kraji z 2,6 na 2,0 percenta. Počet pracujúcich s informačnou kartou stúpol, takže celkovo sa počet cudzincov z tretích krajín zvýšil z 1,8 percenta v roku 2000 na 2,3 percenta v roku 2023. V Bratislavskom kraji zo 4,4 na 5,9 a Trnavskom zo 4,0 na 3,7 percenta, kým v troch chudobných okresoch ostáva pod jedným percentom. Keďže nemáme štatistiky o počte pracujúcich na úrovni okresov, vystačíme si podielom na populácii v aktívnom veku: v okrese Bratislava I stúpol podiel cudzincov z tretích krajín z 12 na 16, Bratislava III z 3,6 na 6,2, Bratislava II z 3,5 na 5,5 a Nitra z 3,5 na 5,0 percenta. V okrese Trnava podiel klesol zo 7,6 na 5,6 percenta.
Pre porovnanie: podiel pracujúcich cudzincov v EÚ sa podľa Eurostatu za minulých desať rokov (2010–2021) zvýšil zo 6 na 8 percent, v eurozóne z 8 na 10 percent. V susednom Česku sa zdvojnásobil na 3 percentá, v Rakúsku sa zvýšil z 11 na 18 percent, zato v Maďarsku sa držal pod jedným percentom. V rovnakej štatistike je za Slovensko posledný údaj z roku 2020 – 0,3 percenta. Ak by sa aj zdvojnásobil, stále sme hlboko pod ostatnými krajinami.
Na miesto cudzincov a zvlášť Ukrajincov na našom trhu práce sa dá pozerať očami politika, ekonóma a zamestnanca: konzervatívni aj sociálnodemokratickí politici by asi hovorili o potrebnej solidarite a spolunažívaní. Ekonómovia by hovorili o využívaní potenciálu pracujúcich – viac ľudí urobí viac práce, vygeneruje viac bohatstva. Mnohí zamestnanci však, samozrejme, môžu mať obavy. Ukazuje sa, že počet cudzincov sa v mnohých okresoch a krajoch zvýšil, aj keď v iných sa znížil. Takisto, že cudzinci sa netlačia do chudobných regiónov, ale prácu si logicky hľadajú na západe Slovenska. Ukazuje sa aj to, že ako štát eurozóny v budúcnosti budeme zamestnávať omnoho viac cudzincov. Jediným riešením je tak komunikácia, integrované politiky a kompenzácie – tie však nežiadajme od cudzincov, ale od našich zodpovedných vlád.