Z povodní miliardový biznis

25.08.2011 22:00

Ekologická agenda sa aj na Slovensku stáva zdrojom stále výnosnejšieho biznisu. Počnúc kauzou okolo nevýhodného predaja emisií, končiac protipovodňovou ochranou súčasnej vlády. Tú druhú kauzu sa však darí úspešne tajiť, či ju dokonca prezentovať ako úspešný projekt.

Začiatkom júla prenikli na verejnosť informácie, že ministerstvá majú zásadné pripomienky k protipovodňovej koncepcii súčasnej vlády (Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR). Ministerstvo pôdohospodárstvo dokonca uviedlo, že sa vytvoril „tok peňazí bez akejkoľvek kontroly a vyvodenia zodpovednosti pri nesplnení sľubovaných kritérií, maskovaný úžasnou medializáciou“. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon uvedenú pripomienku napokon stiahol, čím na netransparentnosť celého projektu ešte viac upozornil.

Ešte zásadnejšie pripomienky, ktoré na verejnosť už neprenikli, však vyslovilo ministerstvo životného prostredia. Podľa nich vládny protipovodňový program nie v súlade s domácou a európskou legislatívou a má tiež závažné odborné nedostatky. V kritickom materiáli, ktorý zostavili odborníci z oblasti hydrológie a vodohospodárstva, sa napríklad píše, že autori projektu nemajú preštudované základné legislatívne dokumenty, ich predpoklady vychádzajú z chybných informácií a sú postavené na neodborných a nevedeckých teóriách. Osobitne zdôrazňujú, že ak sa bude realizovať, následky prípadných povodní môžu byť ešte dramatickejšie.

Podozrenie, že v tejto kauze môže ísť o zneužívanie verejných finančných prostriedkov, je známe už najmenej od leta 2010, keď na tento fakt začali poukazovať nielen viacerí odborníci, ale aj niektoré médiá. Jedným z kľúčových autorov vládneho protipovodňového projektu je totiž Michal Kravčík.

Pred necelými desiatim rokmi vedecká komunita zastúpená odborníkmi zo SAV a iných vedeckých inštitúcií zverejnila vyhlásenie, v ktorom upozornila na potenciálne riziká spojené s realizáciou Kravčíkovej „protipovodňovej ochrany“. Okrem iného uviedli, že jeho projekt neprešiel procesom odbornej diskusie, je vedecky neobhájiteľný a je tiež v rozpore s európskou rámcovou smernicou o vode.

Kravčíkovo chápanie prírodných procesov sa totiž v mnohom nelíši od teórií, ktoré ich vykladajú ako paranormálne javy. Hoci je klimaskeptikom (odmieta podiel oxidu uhličitého na otepľovaní planéty), neprekáža mu, že sa hlási k projektu, ktorý je súčasťou opatrení proti dôsledkom klimatickej zmeny. Bizarné a kuriózne sú však najmä jeho vlastné „teórie“, ktorými vysvetľuje rôzne fyzikálne procesy. Napríklad tvrdí, že extrémne prejavy počasia sa dajú odstrániť zadržiavaním vody v krajine, okrem iného aj sudmi na zbieranie dažďovej vody.

Kravčíkova teoretická jurodivosť, ktorú on sám vzletne označuje slovami „vodná paradigma“, je sama osebe neškodná a nezámerná paródia na vedu. Kravčík však neostal len pri blogu, ale jeho „protipovodňový koncept“ bol včlenený do vládneho programu. Voda v krajine sa má podľa neho zadržiavať prostredníctvom prehrádzok, ktorých výstavba má zároveň vytvoriť nové pracovné príležitosti.

Kravčíkov projekt je niektorými jeho obhajcami prezentovaný ako originálny objav, ktorý je alternatívou k „betonárskej loby“. Takáto argumentácia je však zavádzajúca. Na tému vplyvu mestskej zástavby, odlesňovania a následného vysušovania krajiny existuje množstvo odborných prác, ktoré sú výsledkom dlhoročného výskumu a boli u nás publikované v odborných štúdiách a monografiách už v 70. a 80. rokoch dvadsiateho storočia. Protipovodňová ochrana, ako viackrát upozornili hydrológovia a vodohospodári, je komplexný systém.

Na celý projekt má ísť údajne jedna miliarda eur, ktoré si má Slovensko požičať od Európskej investičnej banky. V jednom z rozhovorov Kravčík uviedol, že až ak sa preinvestuje táto suma, budeme žiť v krajine bez povodní, sucha a klimatických zmien.

Je až cynické, ako v čase ekonomickej krízy Kravčík s ľahkou samozrejmosťou operuje s položkami štátneho rozpočtu, ktoré by mohli podstatným spôsobom zmeniť finančné pomery v školstve alebo zdravotníctve. Navyše takéto tvrdenie je nezmysel, pretože klimatická zmena má globálny charakter a nerešpektuje hranice štátov.

Celá kauza má nielen odborný a politický, ale aj právny aspekt. Existuje reálne podozrenie, že ignorovaním kritických pripomienok odbornej verejnosti a obchádzaním platnej legislatívy mohlo prísť minimálne k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými finančnými prostriedkami.

Preto je namieste požiadavka, ktorú vyjadril klimatológ Milan Lapin: „Každý projekt, teda aj Kravčíkove prehrádzky ako pokus o ,protipovodňovú ochranu‘, by mal byť posúdený nezávislými odborníkmi a prejsť riadnym verejným oponentským konaním. Je zrejmé, že jeho prehrádzky majú ďaleko ku komplexnej protipovodňovej ochrane. Dokonca môžu priebeh a ničivé účinky väčších povodňových vĺn aj zhoršiť.“

Takýto apel je oprávnený. Veď už v prvom realizačnom projekte bolo z rezervy predsedníčky vlády preinvestovaných viac ako pol milióna eur. V druhej fáze projektu to už majú byť milióny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
45,99
Nevinnosť Yellow

Nevinnosť Yellow

34,99
Perla tulip sunny

Perla tulip sunny

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk