Návrat k sociálnej demokracii

Preferencie strany Smer - Slovenská sociálna demokracia od jedného prieskumu k druhému rastú. Je dosť pravdepodobné, že Robert Fico, akokoľvek sa súčasné vládne strany budú snažiť to prekaziť, vyhrá septembrové voľby do NR SR.

21.04.2023 12:00
debata (11)

Trend zvyšovania preferencií Smeru vnáša do vyjadrení jeho najvyšších predstaviteľov – azda s výnimkou jedného – zmenu. Zrejme v záujme vyššej akceptácie v zahraničí a v snahe zvýšiť svoj koaličný potenciál Robert Fico, hovorca a novovymenovaný bratislavský líder Jozef Mažgút atď. začínajú popri protifašistickom zameraní Smeru a jeho sociálnodemokra­tickej orientácii zdôrazňovať členstvo SR v EÚ a záväzky SR voči NATO.

Bez diskusie to nejde

Keď som v rozhovore pre Pravdu 20. februára t. r. uviedla, že Smer, bohužiaľ, v mnohých smeroch diskreditoval sociálnu demokraciu a autori rozhovoru do záhlavia použili tvrdšiu formuláciu tohto výroku, dôsledok nedal na seba dlho čakať. Viacerí sociálni demokrati, resp. ľavicoví intelektuáli lojálni k Smeru odopreli so mnou viacej komunikovať. Škoda pre sociálnu demokraciu na Slovensku. Bez diskusie o sociálnodemo­kratickej politike totiž hrozí, že ak sa dostane k moci Smer alebo Hlas, bude sa ich politika od súčasnej odlišovať iba v poskytovaní vyšších sociálnych dávok. Už v spomínanom rozhovore som však zdôraznila, že politika sociálnej demokracie sa nemôže redukovať na sociálne balíčky.

V čom, v krátkosti, premárnil Smer výnimočnú príležitosť 12-ročného vládnutia a na čo by nemali sociálni demokrati zabúdať? Hlavne na to, že sociálno-demokratická politika sa neodlišuje od pravicovej iba v tom, aký má byť sociálny štát: pre všetkých alebo iba pre chudobných. Inými slovami, pravica, aby sa vyhla sociálnym nepokojom, štrajkom a pod., ktoré ohrozujú podnikanie, je ochotná „umlčať“ chudobných akými-takými sociálnymi dávkami. Preto v jej slovníku dominuje „adresnosť dávok“. Jej svet je svetom meritokracie, v ktorom si za prosperitu či, naopak, chudobu môže každý sám.

Je len dobrá alebo zlá politika?

Smer sa z troch zložiek sociálneho štátu počas svojho vládnutia zameral na prvé dve: na sociálnu starostlivosť a sociálne partnerstvo – dokonca formou zmluvy s KOZ. Mohli by sme i v jeho politike sociálnej starostlivosti nájsť čierne miesta (napríklad prispel k oslabovaniu medzigeneračnej solidarity súhlasom so zvyšovaním odvodového percenta do II. piliera), ale nepochybne jeho najväčším nedostatkom bolo ignorovanie podpory nájomného a sociálneho bývania. Hrôzostrašná smrť bezdomovca na Veľkú noc ide aj na vrub jeho vládnutia, nielen tejto vlády, ktorá pred pár dňami pod tlakom Bruselu schválila národnú koncepciu ako riešiť bezdomovectvo.

Tretia zložka sociálneho štátu, tzv. podpora SVZ, t. j. služieb vo verejnom záujme (ekonomických ako podpora rozvoja zelenej a lokálnej energetiky, rozvoja verejnej dopravy, vodného a odpadového hospodárstva atď., a hlavne podpora neekonomických SVZ ako zdravotníctva a školstva) zostala do značnej miery mimo záujmu Smeru. Dostupnosť týchto služieb (cenová, geografická atď.) je dnes pre fungujúci sociálny štát určujúca.

Sociálna demokracia nemôže prepadnúť ilúzii, že stačí robiť sociálnodemokra­tickú sociálnu politiku, ostatné politiky sú v zásade rovnaké bez ohľadu na to, či ich realizuje pravicová, alebo ľavicová vláda.

Sociálna demokracia nemôže prepadnúť nepolitickej ilúzii, že stačí robiť sociálnodemokra­tickú sociálnu politiku, ostatné politiky sú v zásade rovnaké bez ohľadu na to, či ich realizuje pravicová, alebo ľavicová vláda. Neobstojí pamätný výrok Tonyho Blaira, ktorý predniesol pred francúzskymi poslancami a na ktorý sa odvolával aj Ivan Mikloš: „Neexistuje ľavicová alebo pravicová ekonomická politika, je iba dobrá alebo zlá ekonomická politika.“ Ak by to tak bolo, sociálna demokracia by bola iba prílepkom, a nie reálnou silou, ktorá by mala určovať smerovanie spoločnosti.

Spomínam si, ako Milan Ftáčnik oponoval ministrovi školstva za Smer, ktorý to isté tvrdil o školskej politike. Nehovoriac o tom, že politikou, kde by sa politika pravice a sociálnej demokracie mala jednoznačne diferencovať, je daňová politika. Rovná daň resp. kvázi rovná daň nie sú zbraňami sociálnodemokra­tickej politiky, ktorej snaha o sociálnu inklúziu každého vyžadujú silnú redistribučnú funkciu štátu.

Aj v európskej politike sú na výber viaceré cesty, ktoré majú i politické znamienko. Sociálna demokracia by nemala preto naslepo kráčať za politikou, ktorú včera presadzoval nemecký minister financií W. Schäuble a dnes jeho nasledovníci.

Do čela politickej súťaže sa dostáva Smer. Či rozbiehajúca sa petícia Hlasu zlepší jeho pozíciu voči Smeru, uvidíme. Na položené otázky poznáme väčšinovú odpoveď i bez petície. No marketingoví experti zdôrazňujú, že hlavne treba byť stále na očiach. Robert Fico je v tom majster. Čo na tom, že tretia z otázok – a váhal nad ňou aj Peter Pellegrini – je príkladom „leninskej“ myšlienky, že politik si nemá žiť lepšie ako jeho volič. Napokon verziou tohto populistického postoja je článok 5, odsek 5b) zákona o rozpočtovej zodpovednosti, podľa ktorého, ak verejný dlh prekročí 43 %, znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Smer #sociálna demokracia #Hlas #Peter Pellegrini