Predložil plán zvyšovania zamestnanosti Rómov, ktorý nie je ničím iným ako zavedením otroctva v demokratickom štáte.
Dlho trvalo, kým sme si priznali, že okrem sociálne odkázaných máme aj pracujúcu chudobu, teda otrokov, ktorí hrdlačia aj dvanásť hodín za pásom, a to za nižší príjem, ako majú nezamestnaní zo sociálnych dávok. Túto nespravodlivosť však Jozef Mihál nerieši zlepšením pracovných podmienok, ale rozšírením počtu otrokov z radov ľudí žijúcich z dávok.
Pochybujem, že si riešenie tejto situácie niekto takto predstavoval. Iveta Radičová ešte pred voľbami v roku 2010 proklamovala, že základným pilierom boja proti chudobe bude príjem z práce.
Spôsob, akým si podpredseda SaS predstavuje pokles nezamestnanosti, je hrozivý. Ak následkom neprijatia ponúknutej práce má byť odkázanosť na jedno teplé jedlo denne, ide o sprosté vydieranie. V istom zmysle sa počínanie novodobých otrokárov z SaS dá chápať. Strana nemá celkom isté miesta v budúcom parlamente, a tak sa rozhodli zvýšenou mierou staviť na tzv. cigánsku kartu.
Predpokladajú, že čím horšie podmienky pre Rómov vytvoria, tým viac hlasov získajú. Občania Slovenska však už nie sú takí naivní ako pred vypuknutím ekonomickej krízy. Mnohí si dobre si uvedomujú, že pracovné miesta nemajú isté ani oni a brojením proti Rómom vlastne môžu ísť proti sebe.
Ľutujem splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Ako vysvetlí tisíckam rodičov, že vzdelanie pre ich deti je dôležité, keď strana, ktorá ho do funkcie nominovala, vyhlásila, že metlu do ruky budú musieť zobrať aj nezamestnaní s vysokoškolským diplomom?
Nová stratégia predpokladá i vzdelávanie Rómov vo finančnej gramotnosti, čo je inak veľmi rozumné. Neodpovedá však na otázku, čo s dlhmi, ktoré ľudia majú už niekoľko rokov. Úžera najmä nebankových subjektov môže chudobných pritisnúť celkom na dno.
Stratégia nerieši ani iné problémy: ambiciózny plán likvidácie štvrtiny rómskych osád nápadne pripomína obdobie socializmu, ale pri plánovanom náraste cien elektriny, vody a služieb spojených s bývaním je celkom scestný. Prijatím navrhovanej zmeny zákona o sociálnom zabezpečení by totiž reálny príjem chudoby klesol, ceny, naopak, stúpnu a „luxus“, akým je pre nich byt s elektrinou a vodou, si nebudú môcť dovoliť. Nemá cenu ani navrhované riešenie dodržiavania hygieny. Jej nedostatok totiž vyplýva predovšetkým z chudoby.
Chudobný človek je denne konfrontovaný so svetom bohatých. Po čase rezignuje na dlhodobé ciele, budúcnosť sa mu splošťuje na zajtrajší deň. To poznačí najmä dušu, psychiku. A s tým, zdá sa, riešitelia rómskej problematiky na Úrade vlády nepočítajú. Rok 2020 je príliš vzdialený.
Nepodarí sa naplniť ani ciele Dekády inklúzie Rómov, rovnako ambiciózny plán na celoeurópskej úrovni. Jeho výsledkom malo byť určité zlepšenie situácie sociálne vylúčených komunít do roku 2015. Dnes je jasné, že zámery zostanú iba na papieri. Zlyhali úplne všetci, ktorí na ňom pracovali. Na Slovensku sa jeho realizácia vôbec neprejavila.
Radičovej vláda prijatím novej stratégie len odtlačila vozík plný problémov o ďalších osem rokov. Je nerozumné predpokladať, že v časoch, keď sa v biede ocitá čoraz viac ľudí (nielen rómskych), podarí sa vyriešiť problémy jedného etnika. Čo sa však predpokladať dá, je zvyšovanie protirómskych nálad. A tie budú rásť priamou úmerou s veľkohubými rečami vládnych predstaviteľov o riešení rómskej problematiky a nárastom biedy na Slovensku.