Kým všade vo svete sa podporuje a presadzuje tímová vedeckovýskumná činnosť a spolupráca viacerých pracovísk na projektoch, u nás takú spoluprácu nepodporujeme, ba ganizačnými a hodnotiacimi prístupmi ju až likvidujeme. Pri tom mám na mysli predovšetkým vedeckovýskumnú činnosť v spoločenskovedných odboroch na vysokých školách.
Uzatvárajú sa do seba
Významným hodnotiacim kritériom posudzovania vysokej školy Akreditačnou komisiou je aj jej vedeckovýskumná činnosť. Agentúry APVV, VEGA a KEGA v čase podávania projektov, obrazne vyjadrené, „praskajú vo švíkoch“ pod ich množstvom. Každá škola, každá katedra chcú okrem finančnej dotácie získať aj body do celkového hodnotenia, body potrebné k vedeckému postupu, pretože na niektorých fakultách nie je možná habilitácia bez vedenia výskumnej úlohy.
Každá katedra sa uzatvára do seba, do svojho prostredia, tvorí a preskupuje pedagógov do dvoch – troch riešiteľských kolektívov, dúfajúc, že aspoň jeden projekt bude prijatý. Kolektív sa pri prvej možnosti opäť preskupí, často s menším zreteľom na odborné zameranie riešiteľov a riešenú úlohu. Podstatné je získať projekt a dokázať byť lepší alebo sa aspoň vyrovnať iným. Takýto systém nevedie k rozvíjaniu vedeckovýskumnej činnosti na báze širšej spolupráce pracovísk.
Ukázalo sa, že takto chápaný, organizovaný a najmä hodnotený výskum nie je prínosom pre rozvoj tej-ktorej oblasti vedy. Fakulty a jednotlivé katedry univerzít, ale aj z celoslovenského hľadiska namiesto toho, aby medzi sebou výrazne spolupracovali na riešení úloh, ktoré treba riešiť z celospoločenského hľadiska, sa voči sebe uzatvárajú, sú konkurentmi, chránia si svoje know-how.
Nezdravé súperenie
Tento systém vyznačujúci sa snahou získať výskumný projekt a tak dokazovať, že naša fakulta či katedra je lepšia ako iné, neprospieva výskumu. Nevedie k prepotrebnej spolupráci, ale skôr k akémusi vzájomnému a nezdravému súpereniu.
Čím skôr zmeníme jestvujúcu filozofiu a pohľady na vedeckovýskumnú činnosť fakúlt a katedier, tým skôr pomôžeme rozvinúť solídne výskumné prostredie a následne aj prínosné výstupy. Dnes preferované scientometrické ukazovatele a hodnotenie podľa nich majú výpovednú hodnotu, lenže nemerajú kvalitu, a tá by mala byť rozhodujúca.
V súvislosti s uvedeným treba zrovnoprávniť aj financovanie výskumu na súkromných vysokých školách. Ich vedeckovýskumná činnosť sa v súčasnosti nedotuje štátom, ale aj od nich sa požadujú a aj hodnotia vedeckovýskumné činnosti takisto ako od verejných škôl. Napokon ich výskumné aktivity a výsledky neslúžia len im samotným, ale prispievajú k obohacovaniu vedy, a tá sa nerozdeľuje na súkromnú, verejnú alebo štátnu.