Pritom práca formuje a ovplyvňuje naše životy, je dôležitou ekonomickou a socializačnou kategóriou. Cez jej pochopenie možno porozumieť fungovaniu spoločnosti a nájsť aj korene jej nebezpečných fenoménov a patologických javov. Podľa sociológa Ulricha Becka práca podlieha globalizácii, ekologizácii, digitalizácii, flexibilizácii, individualizácii, nomádistickému módu, atď.
Aktuálne technologické trendy spočívajúce najmä v čoraz vyššej miere automatizácie, robotizácie, digitalizácie, v nástupe umelej inteligencie, ale aj v zmene klímy či demografickom vývoji, stavajú svet práce pred mnohé vážne otázky.
Nedostatočná pozornosť sa venuje sociálnym dosahom, ktoré musia byť reflektované v nových prístupoch a nástrojoch verejných politík. Bez takejto reflexie môžu vznikať nové skupiny nepotrebných, vylúčených a porazených, ktorí nedokážu „súťažiť“ s „konkurencieschopnými“. Nové technológie majú vplyv na kvantitu a kvalitu práce, ale aj jej formu a povahu. Čoraz viac narastajú nestabilné formy práce a znížená istota zamestnania, čo vyúsťuje aj do prehlbovania rôznych foriem nerovností.
Takmer pred sto rokmi J. M. Keynes predpokladal, že v dôsledku technologického pokroku by sme v súčasnosti mali pracovať 15 hodín týždenne. Predikcie sa nenaplnili, i keď východiská boli správne. Produktivita práce za sto rokov niekoľkonásobne narástla, no mzdy a odpracované hodiny tomu nezodpovedajú.
Posilňovanie flexibilizácie a prekerizácie práce a oslabovanie sociálneho štátu je asi najväčšou hrozbou v súvislosti s technologickým vývojom. Takmer pred sto rokmi J. M. Keynes predpokladal, že v dôsledku technologického pokroku by sme v súčasnosti mali pracovať 15 hodín týždenne. Predikcie sa nenaplnili, i keď východiská boli správne. Technológie dynamicky napredujú a nahrádzajú ľudskú prácu v takých oblastiach, o akých sme pred pár rokmi ani netušili. Produktivita práce za sto rokov niekoľkonásobne narástla, no mzdy a odpracované hodiny tomu nezodpovedajú. Dnes len málo tušíme, aký rozsiahly dosah bude mať na prácu umelá inteligencia. Aké nebezpečenstvá, ale aj pozitívny pokrok prináša.
Noví „služobníci“
Platformová práca je ďalšou formou prekérnej práce bez akejkoľvek sociálnej ochrany pre pracujúceho a vytvára novú triedu “digitálnych služobníkov". V EÚ takto pracuje tamer 30 miliónov pracovníkov a ich počet bude naďalej rásť. Prekariát nepozná svojho zamestnávateľa, má nestabilnú odmenu, neuchopiteľný spoločenský status, nemožnosť kariérneho rastu, pociťuje neistotu, ohrozenie, zraniteľnosť, nedisponuje možnosťou kolektívne vyjednávať, organizovať sa v odboroch a profitovať z rôznych sociálnych benefitov. Keďže platformová práca presahuje hranice národných štátov, riešenia (a regulácie) musia byť globálne alebo minimálne európske. Pripravovaná európska smernica o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy cieli zabezpečiť osobám pracujúcim pre digitálne platformy priznať právne postavenie v zamestnaní, ktoré zodpovedá ich skutočným pracovným podmienkam, a tým ich dostať pod riadnu pracovnoprávnu a sociálnu ochranu.
Zánik pracovných miest a nové odvetvia
V súvislosti s vývojom na trhu práce možno predikovať niekoľko scenárov, ktoré predpokladajú tvorbu nových pracovných miest a odvetví. Časť pracovných miest sa bude transformovať s novými formami riadenia a organizáciou práce. Napríklad pri spomínanej platformovej práci sa stretávame s tzv. algoritmickým riadením. Prácu zadeľuje, kontroluje a odmeňuje algoritmus. Transformujúci sa svet práce musí predpokladať aj postupný zánik mnohých pracovných miest a súvisiacich profesií, ktoré budú plne automatizované alebo úplne nepotrebné. Zánik postihne najmä nízkokvalifikované a slabo platené pracovné pozície. Nové formy práce budú mať dosah aj na prístup k práci v psychologickom kontexte a na kvalitu a charakter pracovných podmienok. Zamestnanci budú potrebovať nové zručnosti a neustále vzdelávanie.
Uvedené scenáre môžu byť znásobené aj klimatickou zmenou, zmenou, ktorá má dosah na pracovné podmienky, dĺžku pracovného času alebo možnosť vôbec pracovať. Už teraz prebiehajúca transformácia ekonomík nezávislých od fosílnych palív vážne ovplyvní súčasných zamestnancov pracujúcich v priemysle. Na druhej strane prispeje k tvorbe nových „zelených “pracovných miest.
Na Slovensku možno mnohí zamestnanci pri čítaní týchto riadkov mávnu rukou s pocitom, že sa ich to netýka. Pretože my nemáme vyriešené základné problémy týkajúce sa „tradičnej“ práce v „tradičnej“ fabrike. Nízke mzdy, porušovanie a nevymožiteľnosť práva, častokrát nekvalitné pracovné podmienky, slabá pozícia zamestnancov sú také naše „tradičné“ problémy. To však neznamená, že nás zmeny vo svete práce obídu. Práve naopak, možno aj kvôli dlhodobo neriešeným problémom môžu mať na slovenského zamestnanca zdrvujúci dosah.