Potom je tu bežný život. Ten je oveľa menej "sexi”, ale dosahy sú oveľa zásadnejšie. Tridsať rokov sa napríklad rozpráva o riešeniach generačnej chudoby na Slovensku. Moja skúsenosť z Banskobystrického kraja je taká, že riešením nie sú ani bagre, ani baganče, ani husté reči. Postupným a funkčným riešením sú kontinuálne a drobné zlepšenia za vlastne malé peniaze, ktoré sa kumulujú a na konci dňa prinášajú veľký efekt. V jednej obci prispejeme na vodovod, inde na kanalizáciu, v ďalšej na komunitné centrum alebo asistentov a postupne, krok za krokom sa veci pomaly, neisto, ale predsa zlepšujú. Ľudia žijú kvalitnejší život, deti majú prístupnejšie vzdelanie, má im kto poradiť, vie ich niekto usmerniť a aspoň časť z nich sa dokáže vyhrabať z nekonečného kruhu generačnej chudoby a zo stigmy vylúčenia. Nedá sa pri tom až tak dobre fotiť, často za to treba zabojovať a investovať čas do vysvetľovania, ale je to niečo, čo funguje.
A to sa vďaka Igorovi Matovičovi skončilo, keď nás jedným “skvelým” nápadom, ktorý prešiel úplne šialeným a neprijateľným spôsobom, pripravil v priebehu hodín o úplne zásadné peniaze. Reálne sme zostali takmer bez priestoru na kapitálové výdavky. Kapitálové výdavky sú okrem väčších investícii ako cesty alebo rekonštrukcie budov určené presne na tieto drobné zlepšenia v každej z našich takmer 600 obcí. Všade niečo treba, všade niečo iné, ale keď tie peniaze máte, tak viete pomôcť zdanlivo drobnosťami na stovkách miest a veci sa postupne zlepšujú. Bez veľkých fanfár, bez fotiek na instagrame, ale s výsledkami.
V susednom Česku majú kraje na kapitálové výdavky 15 percent rozpočtu ročne. Nám nezostalo takmer nič. Za daných okolností nemáme skrátka šancu robiť nič, okrem toho, čo pochádza z európskych fondov. A to i napriek tomu, že aj počas všetkých kríz ostatných rokov sa ukázalo, že ak je u nás niekto schopný niečo riešiť, tak sú to samosprávy a občania, nie štát. A už vôbec nie Matovič.
V susednej Českej republike majú kraje na kapitálové výdavky 15 percent rozpočtu ročne. Nám nezostalo takmer nič. Toto sa týka každej jednej obce, každého jedného mesta a každého jedného kraja. My za daných okolností nemáme skrátka šancu robiť nič, okrem toho, čo pochádza z európskych fondov. A to i napriek tomu, že aj počas všetkých kríz ostatných rokov sa ukázalo, že ak je u nás niekto schopný niečo riešiť, tak sú to samosprávy a občania, nie štát. A už vôbec nie Matovič a jeho partia obyčajných ľudí.
Ak chceme, aby veci začali fungovať lepšie, nemôže sa stať, že sa kvôli jednému uletenému nápadu rozvráti systém financovania všetkých samospráv. Toto skrátka nemôže a nesmie byť možné, pretože to zasiahne životy takmer každého obyvateľa našej krajiny. On nebude vedieť, prečo to tak je, prečo sa zrazu veci nezlepšujú, ale zhoršujú. Prečo o jeho obec nikto ani nezavadí. Výsledok však bude len ďalšia nekonečná frustrácia a aj tomu zodpovedajúce volebné správanie.
Systém financovania samospráv potrebuje zásadné zmeny. A som presvedčený, že potrebuje, na rozdiel od hotovosti a iných nezmyslov, o ktorých sa aktuálne bude rokovať v parlamente, aj ústavnú ochranu. Aby jedna atómovka jedného sebastredného politika nezničila v priebehu pár hodín ešte aj to málo, čo tu fungovalo.