K podobnému kroku pristúpili Maďarsko, Slovensko a Bulharsko a Rumunsko, i keď sa nepridalo k embargu, podporilo ich žiadosť, aby Európska únia prijala európske riešenie na ochranu trhu pred lacným dovozom ukrajinských poľnohospodárskych produktov.
Sme v colnej únii EÚ
Francúzsky minister poľnohospodárstva Marc Fesneau rozhodnutie týchto vlád hodnotil ako neakceptovateľné: „Nemôžete volať po solidarite a zároveň robiť jednostranné rozhodnutia.“ Aspoň v prípade poľskej a slovenskej vlády rozhodnutie nebolo dôsledkom oslabenia vládnej solidarity, ale faktu, že obe čelia koncu volebného cyklu a predvolebnej kampani. Rozhodnutie padlo o to skôr, že prvé správy hovorili nielen o lacnej, ale aj o pšenici kontaminovanej látkou chlorpyrifos, v únii zakázanej. Keby dovoz takejto pšenice ohrozil francúzskych farmárov, nielen pred ministerským, no i Prezidentským palácom by sa nakopili hory hnoja a traktory by zablokovali všetky cesty do Paríža.
Nechcime prilievať olej do ohňa. Ide iba o nový príklad rozdielnych záujmov tentoraz v dôsledku zahranično-obchodnej politiky EÚ. Táto politika je spoločnou politikou členských štátov, ktoré tvoria colnú úniu EÚ. Inými slovami, žiaden členský štát nemôže jednostranne uvaľovať clo alebo zákaz na dovoz z tretích štátov. Rozhodnúť o tom sa musí spoločne v EÚ.
Je nerealistické predpokladať, že každé rozhodnutie pod hlavičkou spoločnej obchodnej politiky EÚ bude pre každý z 27 štátov rovnako výhodné. Otázne je, či v prípade zásadne rozdielnych dosahov na členské štáty je k dispozícii mechanizmus kompenzácie strát tým, ktorí sú rozhodnutím najviac poškodení. Tento incident totiž naznačuje, že po trvalom zrušení prechodných obmedzení pre európsky poľnohospodársko-potravinársky trh môže byť tento druh ukrajinského dovozu problematický. Ukrajinskí producenti poľnohospodársko-potravinárskych produktov žiadajú už teraz, aby EÚ definovala svoju politiku na ich dovoz na päť rokov dopredu.
Kto zarobil a kto prehráva?
Predohrou ruskej invázie na Ukrajinu bol vnútorný spor o asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou, ktorú odmietol podpísať vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovič. Súčasťou asociačnej zmluvy, ktorá napokon začala platiť od 1. septembra 2017, je dohoda o vytvorení zóny voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou v skratke DCFTA.
Podľa DCFTA už veľká časť colných obmedzení zanikla, resp. určil sa harmonogram ich postupnej eliminácie. Po invázii Ruska na Ukrajinu v júni roku 2022 rozhodla EÚ zrušiť clá a kvóty na takmer všetky ukrajinské produkty s výnimkou ciel a kvót najcitlivejších poľnohospodárskych produktov ako mäso, mliečne produkty, cukor a niektoré obilniny. Tento režim mal platiť 12 mesiacov do júna 2023, no pred týždňom sa predĺžil o ďalší rok. Má pomôcť Ukrajine pri prekonávaní dôsledkov vojny: EÚ je najväčším obchodným partnerom Ukrajiny a takmer bezcolný režim zvyšuje konkurencieschopnosť ukrajinskej produkcie na európskych trhoch.
Pomoc Ukrajine pri exporte obilia je i pomocou hladujúcim v Afrike a juhovýchodnej Ázii. No nemali by na ňu doplácať slovenskí farmári.
Po začiatku vojny časť ukrajinských poľnohospodárskych plodín, ktoré Ukrajina exportovala mimo EÚ, sa v dôsledku obmedzenia dopravy po Čiernom mori začala prevážať aj po súši cez štáty EÚ. Slovensko sa pre ukrajinskú pšenicu a kukuricu stalo tranzitným štátom. Lenže na lacnejšej ukrajinskej pšenici sa dá dobre zarobiť. Preto sa Slovensko stalo i štátom jej konečného určenia. Na lacnejšej pšenici zarobili jej spracovatelia, ale domáci farmári, ktorých sýpky sú ešte naplnené starou úrodou, s lacnejšou ukrajinskou pšenicou nemôžu súťažiť. Otázne je, či zlacnela aj múka z kolárovského mlyna a pekárenské výrobky z nej vyrobené ešte pred tým, ako sa zistilo, že je kontaminovaná.
Európska komisia navrhla pre farmárov z piatich štátov susediacich s Ukrajinou dodatočné jednorazové kompenzácie a umožnila im zakázať predaj ukrajinských produktov na ich území, ak zrušia embargo. Porazenými sú však i štáty, ktoré na lacnú ukrajinskú pšenicu a iné produkty netrpezlivo čakajú. Sú totiž štáty, ktoré sú od dovozu pšenice z Ukrajiny a Ruska závislé na 100 %, ako napríklad Somálsko či Benin, Egypt na 82 %, Sudán na 75 %, atď. Ukrajina sa sama napríklad na svetovom exporte slnečnicového oleja podieľa 46 %, na vývoze obilnín medzi 9 až 17 percentami. Po Rusku je druhým najväčším exportérom pšenice na svete. Ukrajina z exportu pokrýva aspoň zlomok finančných strát spôsobovaných vojnou. A bez jej vývozu by globálny hlad narástol ešte viac. Pomoc Ukrajine pri exporte je preto i pomocou hladujúcim v Afrike a juhovýchodnej Ázii. No nemali by na ňu doplácať slovenskí farmári.