Nuž, táto „protikorupčná vláda“ nielenže nezanechala po sebe ani jedno protikorupčné opatrenie, ale sama zvolila generálneho prokurátora, ktorého vzápätí sama začala označovať nebodaj ako chápadlo mafie; a ani ten podľa nej zneužívaný paragraf 363 nebola schopná zmeniť; do vojny policajtov nevniesla nijaké svetlo a po škandále s riaditeľom SIS sa dá predpokladať, že aj táto inštitúcia pracuje nanajvýš v provizórnom režime.
No a po týchto úspechoch (a to som ani nespomenul úplne spackanú súdnu reformu) vyjde na verejnosť „drobný“ medziministerský kšeft za 1,4 milióna eur: novembrový tribún, síce poškvrnený spoluprácou s eštébé, ale bohorovne zakladajúci „hnutie demokratov“, pošle svojmu kolegovi darček, taký neodolateľný, že sa milý kolega radšej vzdá aj honoru ministra. No proste taký lexovský „bozk na čelo“! (Trochu starší čitateľ iste vie, o čom hovorím).
Hegerovo „strašné babráctvo“
A tak sa v tejto zdanlivo zúfalej situácii „polopremiér“ Heger odhodlá na nezvyčajný krok, v princípe odporujúci jeho povahe, ale predsa len v súlade s pudom sebazáchovy: vyžiada si osobitné vystúpenie vo verejnoprávnej RTVS, občanom nasľubuje hory aj doly, jemne povydiera pani prezidentku a seba korunuje za jedinú perspektívu Slovenska. Po takomto „štátnickom“ prejave sa – síce trochu hystericky – vzdáva funkcie aj minister Káčer, ale jeho znechutenie je také všeobecné, že naznačí aj odchod z politiky: teda zo zoskupenia tých pseudodemokratov, kde sa nakrátko, asi omylom, prichytil. Iba mimochodom – po drobnom škandále, ktorý riaditeľ RTVS spustil po odvysielaní prenosu zo zjazdu Smeru, prenosu, ktorý nebol komentovaný, by po odvysielaní „nekomentovaného“ prejavu straníckeho propagandistu v koži premiéra mal nepochybne odvolať aj seba samého. Káčer mal nepochybne pravdu, keď televíznu propagandu Hegera nazval „strašné babráctvo“.
Sľuby rozsievača chaosu
Jeden môj kamarát, zbehlý aj v rétorike správania alkoholikov, to charakterizoval ako bežný spôsob argumentácie tejto nešťastnej skupiny občanov: po nočnom excese ráno prosí vinník svoju plačúcu a modrinami obdarenú manželku a vystrašené deti o prepáčenie; a prísažne sľubuje, že už bude dobrý, že už nič také neurobí, že prestane piť, že milovanú ženu už nikdy neudrie, bude športovať, jesť brokolicu a budú usporiadanou rodinou.
Milujúce manželky často v nádeji násilníkovi uveria. Ja pevne verím, že slovenský občan nie. Lebo tí slávni „demokrati“ na čele s Hegerom nás nevyvedú ani z „chaosu“, veď ho sami napáchali; ani im ho netreba „odpustiť“ a ani netreba uveriť, že by sa niekedy „polepšili“. (Akurát mi je ľúto Mira Kollára, ktorého som vždy považoval za slušného stredopravicového politika…)
Či nás riadi americká ambasáda alebo Orbán
Pravda, komédia a groteska sa neodvíja len medzi „demokratmi“. V poslednej televíznej debate O 5 min 12 v RTVS rozvinul svoju volebnú rétoriku naplno aj Robert Fico. Nie, nemám na mysli jeho nepremyslenú kalkuláciu o obchode s úradníckou vládou, ktorej navrhol svoju „dôveru“ za presun volieb zo septembra na začiatok júla.
Mám na mysli jeho premyslený útok na prezidentku Čaputovú. Aj tomu, kto nie je v politike zbehlý, muselo byť nápadné, ako obsedantne kde len mohol opakoval, že prezidentka je nesvojprávna, riadená z cudziny, proste bábka, ktorá koná na pokyn americkej ambasády. (Veď sa raz americká veľvyslankyňa prechádzala v prezidentskej záhrade!)
Nie som naivný a nevkladám nijaké osobitné nádeje do „prezidentskej vlády“. Ale myslím, že k septembrovým voľbám nás dovedie pokojne a profesionálne.
Zdalo by sa celkom záhadné, prečo Fico útočí na prezidentku (svorne s Igorom Matovičom), ktorá nie je volebným konkurentom. Logika je však jasná: je to posolstvo tým, ktorí voči prezidentke žiadne sympatie nemajú, ale nie sú ani celkom rozhodnutí, koho by volili: a tak im R. Fico hovorí: „mojou podporou získate spojenca, ktorý súbežne nepodporí liberálnu prezidentku, nenechá sa nikým riadiť, ani tými odpornými Američanmi, ktorí môžu za všetko zlo sveta; som teda tým autentickým Slovákom, na ktorého sa môžete spoľahnúť“. Túto udičku už Fico hodil do voličských vôd dávnejšie. Lenže v tejto poslednej relácii si dal tak záležať, že to jedným muselo pripadať groteskné a iným odporné. Aká časť obyvateľstva skutočne verí, že nás riadi americká ambasáda? A nedalo by sa skôr povedať, keď si zhrniem podobnosť toho, ako argumentuje Fico a premiér nášho južného „spriateleného“ suseda, že Fico je riadený Orbánom? Zdá sa vám to absurdné? Aj mne, asi tak, ako to, že prezidentku riadi Biden…
Nie som naivný a nevkladám nijaké osobitné nádeje do „prezidentskej vlády“. Ale myslím, že k septembrovým voľbám nás dovedie pokojne a profesionálne. A keby som pokračoval grotesknou absurditou, ktorá nás opantáva, dalo by sa vlastne povedať, že nastupujúca vláda je vládou Petra Kažimíra, veď kľúčové postavy na čele s premiérom Ódorom pochádzajú priamo z Kažimírovho kurína! A ja som celkom rád, Kažimír bol známy už aj ako minister financií tým, že si vie do tímu dať skutočne kvalitných ľudí…