Nebezpečný Hegerov precedens

Poverený predseda vlády Eduard Heger predniesol 4. mája 2023 mimoriadny a veľmi krátky prejav v RTVS. Vyvolal veľký a prevažne negatívny ohlas zo strany jeho hlavných politických súperov. Kritikom išlo nielen o obsah, ale aj bezprostredne súvisiacu celkovú opodstatnenosť tohto mimoriadneho vysielania z pohľadu zákona, prípadne z pohľadu politickej etiky.

25.05.2023 12:00
debata (3)

Téma je už síce vecou minulou, no stále je inšpiratívna, pretože prejav bol skôr účelovým zneužitím mimoriadneho vysielacieho času ako jeho zákonným, t.j. opodstatneným, využitím. A toto vystúpenie môže mať význam ako precedens do budúcnosti.

Premiér vlastne nič nepovedal

Heger v prejave oznámil, že si nevie predstaviť úradnícku vládu, chce priviesť krajinu k predčasným voľbám ako premiér, má zodpovednosť za krajinu a že krajina je už dlhšie v chaose, aj sa ospravedlňoval. Nešlo tu o nič nové alebo inak zásadné oznámenie. Každému je jasné, že predseda vlády má zodpovednosť za krajinu a že spravovanie krajiny je už dlhšie chaotické.

Treba síce oceniť sebakritiku, ako aj logickosť a zodpovednosť takejto motivácie, ale z obsahovej stránky tu nenachádzame nič, čo by zdôvodňovalo potrebu odvysielania tohto mimoriadneho prejavu.

Čo hovorí zákon

Podľa zákona o RTVS činnosť RTVS zahŕňa aj poskytovanie potrebného vysielacieho času štátnym orgánom na výzvy v krízových situáciách a na iné dôležité oznámenia určené verejnosti. Podobná povinnosť je uvedená aj v zákone o mediálnych službách. V poznámke pod čiarou sú uvedené príklady, o aké situácie môže ísť: ak sa týkajú civilnej ochrany obyvateľstva, ak ide o núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a o riešenie stavu ropnej núdze, a samozrejme, o obranu Slovenskej republiky alebo ak by išlo o hospodársku mobilizáciu.

Ako zaujímavosť treba uviesť, že kým zákon o RTVS uvádza slovné spojenie „dôležité oznámenia určené verejnosti“, zákon o mediálnych službách používa vyjadrenie „v naliehavom verejnom záujme“. V prvom prípade ide o širšie použitie tejto možnosti, kým v druhom prípade – zákon sa týka aj súkromných vysielateľov – ide skôr o naliehavosť oznámenia.

Otázka je, čo je vlastne „dôležité oznámenia určené verejnosti“ a čo je „naliehavý verejný záujem“. Okrem toho sa môže diskutovať o tom, či sa má, prípadne či sa môže, alebo či sa vôbec dá, brániť oprávneným osobám (štátnym orgánom) v prípadnom nadužívaní alebo až zneužívaní tejto vymoženosti.

Je zrejmé, že pri vystúpení povereného premiéra nešlo o krízovú situáciu, ktorá by bezprostredne ohrozovala fungovanie štátu a vyžadovala bezprostrednú potrebu informovať verejnosť.

Určité odlišnosti existujú medzi samotnými pojmami „určené verejnosti“ a „verejný záujem“. Prvé určenie môže zahŕňať podstatne širšiu škálu tém ako druhé určenie. V Hegerovom prípade sa dá logickou úvahou určiť, že špecifikácia uvedená v zákone o RTVS je prioritná.

Je zrejmé, že pri vystúpení povereného premiéra nešlo o krízovú situáciu, ktorá by bezprostredne ohrozovala fungovanie štátu a vyžadovala bezprostrednú potrebu informovať verejnosť. Išlo by teda o "iné dôležité oznámenie určené verejnosti“?

Vystúpenie bolo v politickom kontexte, keď sa poverený predseda vlády, ktorému už parlament predtým vyslovil nedôveru, obracal s problematickým a údajne naliehavým posolstvom na verejnosť a nepriamo na prezidentku. Posolstvo bolo problematické z pohľadu naliehavosti, ako aj z pohľadu kľúčového obsahu.

Treba však uviesť, že RTVS nemala inú možnosť, ako umožniť odvysielanie tohto prejavu. V opačnom prípade by zo zákona čelila pokute.

Kto zodpovedá za porušenie zákona

Keď sa pýtame, kto zodpovedá za porušenie zákona (skôr ducha ako litery), stručná odpoveď je jednoduchá: zodpovedá iba Eduard Heger. Je pochopiteľné, že RTVS nemohla vopred hodnotiť obsah tohto mimoriadneho prejavu – to by bola absurdná cenzúra. Prakticky by to aj bolo nemožné spraviť – poverený premiér predsa nemusel mať pripravený písaný text svojho prejavu. Okrem toho, zákon o mediálnych službách zbavuje vysielateľa zodpovednosti za obsah v takýchto prípadoch a súčasne ani zákon o RTVS neumožňuje takýto reštriktívny postup.

Ako teda môžeme hodnotiť toto porušenie skôr ducha ako litery zákona? V princípe, ide tu o politickú aktivitu, na ktorú sa vzťahujú politické kritériá. Myslím tým to, že politické rozhodnutia sú vo svojej podstate o hodnotách alebo o osobných a spoločenských prioritách. Hodnotenie prijímania politických rozhodnutí na základe (ideologických) hodnôt sa v zásade podrobuje testu správnosti vo voľbách. Samozrejme, niektoré závažné politické rozhodnutia sa môžu, alebo musia, podrobovať aj trestnému skúmaniu (napríklad možno otázka manažmentu pandémie). Či sa to niekomu páči, alebo nie, tento prípad by sme mali nechať bez ďalšieho právneho (administratívneho) riešenia. Možné riešenia by boli právne komplikované až nemožné, a z hľadiska budúcnosti skôr zbytočne sebaobmedzujúce. To sa môže vypomstiť v naozaj krízových situáciách. Inými slovami, lepšie je žiť v určitej miere neistoty a neurčitosti (ktorá poskytuje možnosť pružne reagovať na výzvy), ako všetko prísne regulovať a sankcionovať.

Otázkou do budúcnosťou je, aké všeobecné kritériá by sme mali použiť na posúdenie toho, či ide o „dôležité oznámenia určené verejnosti“ a čo všetko môže obsahovať označenie „naliehavý verejný záujem“. O tom by mala byť odborná diskusia filozofov, politológov, mediálnych analytikov a právnikov.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #Eduard Heger