Dobré pracovné miesta. Od nich sa odvíja takmer všetko. Dôstojné, predvídateľné, udržateľné, slušne zaplatené miesta, ktoré prinášajú ľuďom pocit šťastia a uspokojenia. A naplnenie najprirodzenejších túžob, na ktoré v skutočnosti nie je až tak veľa času. Vďaka Eurostatu môžeme porovnať zárobky rôznych domácností. Vybrali sme si domácnosť dvoch rodičov s dvoma deťmi s pomerne vysokým príjmom – obaja poberali priemerný zárobok.
Slovensko malo v porovnaní s inými štátmi únie, vrátane nových členských štátov, nízku cenu práce a nízke hrubé zárobky. Problémom bolo pomalé tempo rastu, čiže konvergencie k bohatším a vyspelejším ekonomikám. Nové členské štáty sa rozdelili do troch skupín: Bulharsko a Rumunsko s cenou práce 2 200 a 2 600 eur v roku 2022, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Litva a Lotyšsko s cenou od 3 200 do 3 800 eur, a Česko, Slovinsko, Malta a Estónsko s cenou od 4 300 do 4 700 eur. Ďalší klaster štátov sa začínal na cene práce 6 100 eur v Španielsku a susedné Rakúsko vykazovalo 12 300 eur.
Napriek populárnemu mýtu dane ani sociálne odvody neboli na Slovensku vysoké. Daňový klin na Slovensku nebol nijako vysoký, skôr na úrovni ostatných nových členských štátov, pod priemerom eurozóny, aj keď vyšší než v niektorých úspešných ekonomikách.
Čisté zárobky našej vybranej domácnosti boli 2 100 eur, o trochu viac ako v Maďarsku, no menej ako v Poľsku, Lotyšsku a Litve. Nižšie čisté zárobky mali ešte v Turecku, Bulharsku a Rumunsku. Česko spolu so Slovinskom a Estónskom boli vo vyššej skupine s čistými zárobkami od 2 800 do 2 900 eur. Staršie členské štáty s výnimkou Portugalska a Grécka začínali na úrovni 3 800 eur. V susednom Rakúsku bol čistý zárobok 6 800 eur.
Prezident Kennedy kedysi vyhlásil ambiciózny vesmírny cieľ. My potrebujeme ambiciózneho lídra, ktorý nám pomôže zvýšiť naše zárobky.
Problémom bola nielen výška, ale hlavne tempo rastu našich čistých zárobkov. Ak chceme konvergovať vo výške príjmov, potom naše zárobky by mali rásť omnoho rýchlejšie ako v bohatších štátoch. V rokoch 2009 – 2022 však výška čistého zárobku vzrástla o 66 percent, menej, ako v bohatšom a konvergujúcom Česku, 85 percent, a Estónsku, 112 percent. Rástli sme omnoho pomalšie ako Poľsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Bulharsko, ktoré zvýšili úroveň svojich čistých zárobkov o 112 až 180 percent.
Zdá sa, že politiky doterajších vlád kompenzovali naše nízke zárobky nízkymi daňovými a odvodovými sadzbami a tým ich vo výsledku držali na relatívne prijateľnej úrovni. To malo, samozrejme, vplyv na výšku príjmov verejnej správy, zvyšovanie investičného dlhu a konzervovanie hospodárskeho modelu montážnej dielne.
Možným vysvetlením nízkych zárobkov je kombinácia nízkej pridanej hodnoty práce, ich umelé udržiavanie zamestnávateľmi, alebo existencia ďalších, v porovnaní s inými štátmi vyšších nákladov na podnikanie (bujná administratíva, chýbajúca verejná infraštruktúra, neurčitosť prostredia a pod.), ktoré zamestnávatelia kompenzujú nižšími zárobkami.
Prezident Kennedy kedysi vyhlásil ambiciózny vesmírny cieľ. My potrebujeme ambiciózneho lídra, ktorý nám pomôže zvýšiť naše zárobky.