Stačí, ak politiku opradú nejakým sociálne znejúcim príbehom. Poslúžilo im na to aj pridanie skratky sociálna demokracia k názvu. Ich voličom malo ukázať, že sú sociálni, rešpektujú mienku ľudu, a vystupujú v role jeho hovorcov a obrancov, takže sa s ním môže kedykoľvek stotožniť. Smer bol vždy dobrým kritikom, keď bol v opozícii, horšie to bolo s realizáciou nápravy stavu, keď bol trikrát pri moci.
Svoje sociálne cítenie chcel Smer napríklad prejaviť zakladaním sociálnych podnikov, ktoré mali priniesť prácu znevýhodneným nezamestnaným. Milióny na ich realizáciu však smerovali k starostom a poslancom blízkym vláde a zámer sa minul cieľa. Médiá vrátane RTVS informovali o nepotrebných službách a predražených školeniach, ktoré mali minimálny efekt na zníženie nezamestnanosti. Audit EÚ, z ktorého sociálneho fondu sa mal projekt podporiť, poukázal na „vážne podvody“, takže Brusel čerpanie peňazí stopol. Dotácie sa napokon vyplatili zo štátneho rozpočtu.
Keď vláda dotovala Hornonitrianske bane, neudržateľný súkromný podnik, peniaze končili vo vrecku prominentného poslanca Smeru v takých sumách, že si na ne musel zaobstarať počítačku, aby ich dokázal zrátať. Aktér kauzy neskôr skončil pre obvinenie z týrania svojej ženy, ktorá o tom všetkom podala výpoveď, v cele.
Štát tiež za vládnutia strany vykúpil pohľadávky súkromnej firmy Váhostav, ktorého majiteľ býval označovaný za mecenáša Smeru. Stovky nevyplatených a protestujúcich stavbárov dostali nazad aspoň polovicu požičanej sumy len vďaka peniazom daňových poplatníkov. Firma bola reštrukturalizovaná, no štát nepožiadal o žiadnu kompenzáciu, napríklad dosadiť tam vlastný dozor. Majiteľ sa k Váhostavu prihlásil až po tom, čo mu hrozila pokuta za neprehľadnú vlastnícku štruktúru.
Najľavicovejší poslanec strany Ľuboš Blaha sa rád prezentuje ako zástanca ľudu. No jeho zúrivý boj proti pravici prostredníctvom urážok a konšpirácií či boj proti kapitalizmu v strane kryjúcej oligarchov z neho robí karikatúru ľavice.
Z času na čas spraví niekto zo Smeru malé, symbolické gesto voči ľuďom, aby im pripomenul svoje sociálne cítenie. Bývalý podpredseda a podnikateľ v oblasti zdravotníctva Pavol Paška napríklad zasponzoroval vydanie knihy Ľuboša Blahu Späť k Marxovi? Síce tým chudobným a dôchodcom nepomohol zaopatriť si lacnejšie lieky, no vyslal signál, že v hĺbke duše myslí všetko dobre. Jeho bývalej firme Medical Group s neprehľadnými vlastníkmi sa za vlád Smeru darilo naozaj výborne.
Najľavicovejší poslanec strany Ľuboš Blaha sa rád prezentuje ako zástanca ľudu. No jeho zúrivý boj proti pravici prostredníctvom urážok a konšpirácií či boj proti kapitalizmu v strane kryjúcej oligarchov z neho robí karikatúru ľavice. Na druhej strane, vyjadrenia o politických nepriateľoch ako amerických agentoch, Sorosových bábkach či zapredaných médiách nie sú v histórii strany ničím novým. O sprisahaní proti svojej vláde konšpiroval Robert Fico už v roku 2006 po útoku na Hedvigu Malinovú, pri státisícových protestoch Za slušné Slovensko, pri prezidentovi Andrejovi Kiskovi a naposledy pri úradníckej vláde.
Rasistickú kampaň viedol predseda už v začiatkoch fungovania strany, keď v predvolebnom spote z roku 2002 hovoril o „nezodpovednom raste rómskej populácie“, či v roku 2014, keď obvinil Rómov zo skresľovania štatistík nezamestnanosti. Tieto hrubé súdy, podobajúce sa posolstvám najhorších pravicových strán, robil v období jednofarebnej vlády, keď si mohol dovoliť realizovať akékoľvek ambiciózne integračné programy a iniciatívy na boj s generačnou chudobou. To by však Smer musel byť aspoň trochu ľavicovou stranou a nevnímať ľudí len ako svoj komparz.
Hoci jeho vládnutie sprevádzalo mnoho korupčných káuz, ktoré pripravili štát o množstvo prostriedkov, snažil sa z nich vyhovoriť neustálym hľadaním vinníkov a najčastejšie nimi boli médiá. Tento dlhodobý postoj Smeru vypovedá o jeho vzťahu k demokratickej moci – o tom, že si pri vládnutí neželajú byť obťažovaní informovaním verejnosti.
Posledné zúfalé snahy vrátiť sa za každú cenu k moci ukázali, že na nič neberú ohľad. Smer neváhal obetovať zdravie obyvateľstva, keď cez pandémiu zvolával zhromaždenia bez rúšok napriek tomu, že samotný Fico priznal, že covid je zákerná choroba. Nerozpakoval sa štvať davy na médiá a kritikov či podkopávať štátne inštitúcie ako v prípade útoku na verejnoprávnosť rozhlasu a televízie, ktorý sa skončil vyhrážaním sa smrťou moderátorke ozbrojeným dôchodcom. A to len preto, aby prehlušili výročie zavraždenia novinára Jána Kuciaka. Udalosti, ktorá pred piatimi rokmi odkryla, že na Slovensku riadenom Smerom si mafie v štáte robili, čo chceli.