Malí roľníci požadovali okamžité vyplatenie priamych platieb z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, úľavy zo sociálnych odvodov a zelenú naftu pre všetkých farmárov bez rozdielu, odbúranie neúnosnej administratívnej záťaže a odstránenie diskriminácie pri prenájme pôdy Slovenského pozemkového fondu. „Za najväčší problém slovenského poľnohospodárstva považujem sústavnú diskrimináciu menších farmárov a gazdov,“ povedal predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku Marián Glovaťák.
Ak by sme brali vážne európsku iniciatívu Z farmy na vidličku (From Farm to Fork), podporujúcu lokálnu produkciu potravín, ktoré by sa spotrebúvali priamo na mieste a aspoň čiastočne by riešili „potravinové púšte“, ich hlasy by sme počúvali viac. Malí farmári by mohli stáť na čele organického poľnohospodárstva, t. j. produkcie bez pesticídov, hospodárenia šetrného k pôde a k zdraviu.
Protesty proti „trom zlám“
Protesty farmárov, ktoré sa rozšírili takmer po celej únii a ku ktorým sa pridáva i SPPK, okrem toho, že formulujú požiadavky na domáce vlády, sú podľa nich namierené proti trom zlám: proti Zelenej dohode, proti dovozu agrokomodít z tretích krajín a proti bruselskej byrokracii.
Predseda SPPK Emil Macho však ani zďaleka nie je jediný, kto hovorí o „zelenom fanatizme“ v EÚ. Francúzski farmári kritizujú Európsku komisiu za to, že „stavia veci na hlavu“. Christiane Lambertová, prezidentka Výboru profesionálnych poľnohospodárskych organizácií (COPA), obviňuje za všetko bývalého podpredsedu EK Fransa Timmermansa, ktorý mal na starosti zelenú agendu.
Keď komisia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu v polovici roka 2022 dočasne umožnila voľný dovoz agroprodukcie z Ukrajiny na európsky trh, vyvolalo to najskôr iba protesty poľnohospodárov v štátoch susediacich s Ukrajinou. Proti lacnému dovozu z tretích krajín na európsky trh však začali čoskoro protestovať aj francúzski farmári. Na ich tlak odmietol prezident Macron odsúhlasiť obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom. Medzi Francúzskom a Nemeckom dochádza k roztržke: nemecký automobilový priemysel, ktorý stráca odbyt v Číne, si ho chce kompenzovať v Južnej Amerike. Bez dohody to však nepôjde.
No nielen naši a francúzski farmári, ale aj poľnohospodári naprieč celou úniou si ťažkajú, že s lacnejšou produkciou z tretích krajín, ktorá nespĺňa rovnaké kritériá ako európska, nemôžu súťažiť a v konkurenčnom boji prehrávajú.
Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) napriek tomu, že výdavky na ňu predstavujú až tretinu európskeho rozpočtu, je tretím terčom kritiky. Roľníkom prekáža najmä byrokracia spojená s jej čerpaním.
Komisia ustupuje aj v tom, v čom by nemala
Iniciátori protestných hnutí sa darmo snažili o ich odpolitizovanie. Vlna poľnohospodárskych protestov v roku európskych volieb je veľkým pokušením pre krajne pravicové strany. Tie sa ich snažia zneužiť na svoje politické ciele. Preto sú protesty farmárov považované za predčasné spustenie volebnej kampane do Európskeho parlamentu (EP).
Vlna poľnohospodárskych protestov v roku európskych volieb je veľkým pokušením pre krajne pravicové strany. Tie sa ich snažia zneužiť na svoje politické ciele.
Chce sa na nich priživiť Marine Le Penová, v Nemecku krajne pravicová AfD a mnohí ďalší. No júnové eurovoľby sa nepokúša zneužiť iba krajná pravica. Sú to i viaceré pravicovo-konzervatívne strany združené v Európskej ľudovej strane (EPP), ktoré majú odmietavejšie postoje k Zelenej dohode a ktorým sa už podarilo niektoré zákony nadväzujúce na ňu okresať. Potenciálna kandidátka ľudovcov na prezidentku EK Ursula von der Leyenová už povedala, že jej prioritou bude bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Už nie zelená agenda.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá stojí na čele krajne pravicovej strany Bratia Talianska, sa vyjadrila jasne: „Dúfam, že po voľbách prevládne odlišný ideologický prístup ako ten doterajší.“ Európska ľavica, žiaľ, zatiaľ na pokračujúce protesty farmárov, ktoré sú namierené proti vysokým cenám energií, neférovej súťaži a byrokracii, takmer nereaguje.
Lobistické tlaky, ako aj obavy z výsledkov volieb do EP donútili Európsku komisiu ustupovať i tam, kde by nemala. Aj samotní ministri poľnohospodárstva tlačia komisiu, aby uvoľnila viaceré pravidlá, napríklad pre nový variant geneticky modifikovaných potravín NGT. Firmy ako BASF, Bayer-Monsanto a Syngenta, ale i ďalšie ich tiež podporili v tlaku na EK, aby stiahla návrh zákona o pesticídoch, ktorý požadoval zníženie používania pesticídov na polovicu. Už vlani urobila EK viacero ústupkov vyžadovaných farmárskou loby v zákone o obnove prírody a zdá sa, že ani komisár Maroš Šefčovič nepredloží v marci novú iniciatívu o vode (Water Resilience Initiative). Je toto najvhodnejšia cesta ku kompromisu?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.