Recept na vyššie mzdy jeho a ďalších vlád vychádzal z teórie nemenného koláča – veľkosť koláča sa nemení a ak má jeden dostať väčší kúsok, druhý musí dostať menej. Takže ak má dostať viac zamestnanec aj zamestnávateľ, štát musí dostať menej.
Zarábame teda veľa alebo málo? V roku 2022 zarobil bezdetný jednotlivec na Slovensku priemerne 980 eur mesačne v čistom, tvrdí európsky štatistický úrad, ktorý cituje nová analýza konfederácie odborov. Na porovnanie, v roku 2002 to bolo 380 eur a v roku 2012 stále len 650 eur.
V porovnaní so Slovinskom aj s Českom sme však zarobili málo, tam boli v roku 2022 na úrovni 1 290 eur. Lenže my nie sme Slovinsko – a čoraz bolestnejšie si uvedomujeme, že ani bohaté Česko. Nezarobíme však ani toľko čo Estónec, 1 360 eur. Môžeme sa síce tešiť, že zarobíme len o trochu menej ako Poliak, Lotyš a Litovčan, ale kde tí boli pred dvadsiatimi rokmi.
Žiaľ, kým pobaltské štáty za dvadsať rokov zvýšili svoje zárobky štvor- až šesťnásobne, my len dvaapolnásobne. Ak by sme pritom namietali, že väčšine obyvateľov nezáleží na nominálnej výške mzdy, ale na jej domácej kúpnej sile, tak porovnanie pre Slovensko dopadne ešte horšie – zárobky boli u nás pre vysoké ceny najnižšie v Európe.
Dobre, ako ale zarábala domácnosť s deťmi? Podľa Eurostatu domácnosť dvoch dospelých s dvomi deťmi so zárobkom na úrovni priemeru a dvoch tretín mzdy (aby sme reflektovali rodovú príjmovú nerovnosť) u nás v roku 2022 zarobila 1 840 eur, opäť výrazne menej, ako v Estónsku, Slovinsku a Česku a len trochu menej ako v Litve, Poľsku a Lotyšsku.
Lebo náš rast zárobkov bol podobný ako v Maďarsku, ale násobne pomalší ako v Pobaltí. A opäť, v parite kúpnej sily neexistuje európsky štát s nižším zárobkom. Hlavné protiargumenty znejú, že naše nízke mzdy v skutočnosti nie sú nízke, to len štát si z nich ukrojuje priveľa, alebo že index parity kúpnej sily je nepoužiteľný.
V porovnaní so Slovinskom aj s Českom sme však zarobili málo, tam boli mzdy v roku 2022 na úrovni 1 290 eur. Lenže my nie sme Slovinsko – a čoraz bolestnejšie si uvedomujeme, že ani bohaté Česko. Nezarobíme však ani toľko čo Estónec, 1 360 eur.
V prípade bezdetného jednotlivca bol podiel čistého zárobku na nákladoch práce 58 percent, kým priemer eurozóny bol 54 percent. Náš daňový klin (dane a všetky odvody k cene práce) bol 42 percent, kým priemer eurozóny 46 percent. Mnoho štátov vrátane nás sa pohybovalo okolo tohto priemeru. Podobne aj porovnávaná domácnosť bola podielom čistého zárobku na cene práce a daňovým klinom takmer presne v strede porovnávaných štátov. Daňovým klinom to teda nebude.
Index parity má problémy, ale ďalej sa používa, čo je v súlade so zistením Marka Hlaváča (2023), že chyba výrazne neovplyvňuje porovnania s inými štátmi. Dobrou správou z Pobaltia však je, že zárobky sa môžu zvýšiť a pokojne aj šesťnásobne. Rakúsko zas ukazuje, že daňový klin môže byť aj 49 percent.
Inými slovami, teória o nemennom koláči neplatí. Vyžaduje sa tu však vzácna vlastnosť – schopnosť verejnej správy konať rozumne a dosahovať reálne výsledky. Lebo bez vysokých miezd nie sú dane a bez daní nie je školstvo ani zdravotníctvo.
Zárobky na Slovensku sú nízke, a pritom dopyt po pracovnej sile tu prevyšuje ponuku. Je teda mnoho dôvodov pýtať si za svoju prácu výrazne viac. A mnoho dôvodov pre zamestnávateľov pridať sa k požiadavke zamestnancov na lepšie pracovné prostredie.
V porovnaní so Slovinskom aj s Českom sme však zarobili málo, tam boli mzdy v roku 2022 na úrovni 1 290 eur. Lenže my nie sme Slovinsko – a čoraz bolestnejšie si uvedomujeme, že ani bohaté Česko. Nezarobíme však ani toľko čo Estónec, 1 360 eur.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.