Už po slovenských parlamentných voľbách v minulom roku sa časť politických analytikov i komentátorov zhodovala na tom, že slovenská demokracia je v ohrození. Také stanovisko zastávali najmä liberálne orientovaní autori, pre ktorých môže byť aj iný názor známkou silného nesúhlasu.
Osobne som nebol taký skeptický, pretože Slovensko má dôležité ústavné inštitúcie pomerne robustné a má tiež silnú občiansku spoločnosť. Demokraciu nie je ľahké zničiť hneď, chvíľu to trvá a takáto situácia vyžaduje v pomerne stabilnej krajine, akou Slovensko je, značné úsilie.
Trochu iné je to so znížením kvality demokracie, s jej nižšou efektivitou a nárastom netolerantných a autoritatívnych postojov. Vlna podobne naladených komentárov sa objavila aj po prezidentských voľbách. Z Českej republiky sa začali ozývať hlasy o tom, že vyhral prorusky orientovaný kandidát a že sa zo Slovenska stala „kópia Maďarska“. Prípadne, že v Prahe sa objaví ďalší príliv Slovákov, že zvíťazil „muž lži“ a podobnbe.
Rukopis Babiš
Najsilnejšou emóciou prezidentských volieb bola mobilizačná výzva, ktorou Peter Pellegrini sľuboval, že nepošle slovenských vojakov na Ukrajinu. Protikandidáta predstavoval ako toho, kto chce Slovensko zaviesť do vojny. Podobným „mierovým“ spôsobom sa vlani pokúšal nálepkovať v českých prezidentských voľbách svojho súpera Andrej Babiš. On sám je však zlý rétor, robil to veľmi nedôveryhodným spôsobom, a navyše mal za sebou dlhé roky škandálov v politike, takže Česi mu neuverili a hlasovali za Petra Pavla. Babiš utrpel spektakulárnu porážku. Z času na čas s témou „mieru“ Babiš vyrukuje, ale toto je doména hlavne extrémistických a radikálnych zoskupení, ktoré sú mimo hlavného politického prúdu. V tom je zásadný rozdiel medzi oboma krajinami, pretože tematika „ruského mieru“ zasiahla ľavicovú časť slovenského politického mainstreamu. Nedá sa ani predstaviť, že by tento politický obsah mohol uspieť v českých parlamentných voľbách na budúci rok.
Sociálny štát
V našich podmienkach sa bohužiaľ nepodarilo vytvoriť silnú vrstvu hodnotovo orientovaných ľavicových voličov. Ľudia, ktorí pomoc od štátu veľmi podporujú a apelujú na jeho silnú sociálnu dimenziu, nepreferujú nutne sociálnu demokraciu, ale je im v zásade jedno, kto im zaistí dávky a slušné dôchodky. Môžu to byť napríklad populisti, ako je to v prípade A. Babiša. Na pamäti však musíme mať jednu dôležitú vec.
Ak chceme demokraciu udržať, musíme o. i. presadzovať funkčný model efektívneho vládnutia. Také niečo Slovensku citeľne chýbalo v „ére Igora Matoviča“, v ktorej sa zvýšila nedôvera v štát. Neefektivita viedla k ďalšiemu posilneniu Roberta Fica.
Ak chceme totiž demokraciu udržať, musíme okrem iného presadzovať funkčný model efektívneho štátu, respektíve efektívneho vládnutia. Také niečo Slovensku citeľne chýbalo v „ére Igora Matoviča“, v ktorej sa zvýšila nedôvera v štát. Neefektivita viedla k ďalšiemu posilneniu Roberta Fica.
Podobné je to v Českej republike, kde vláda čelí značnej nedôvere a nízkej popularite. Jej zlé vládnutie posilňuje Babiša, ktorý je vážnym kandidátom na víťazstvo v ďalších parlamentných voľbách. Česká vláda úplne zabúda na to, že demokracia vyžaduje sociálnu politiku.
Budúcnosť
Samotné víťazstvo vo voľbách nie je koncom jednej politickej etapy, ale skôr spôsobuje mnohé budúce dôsledky, ktoré dnes nemusíme vidieť. Pred časom som čítal prognózu o tom, koľko obyvateľov má žiť v jednotlivých krajinách strednej a východnej Európy v roku 2100. Okrem Českej republiky všetky ostatné prídu o desiatky percent obyvateľov, Slovensko ich bude mať menej ako štyri milióny. Kto bude pracovať v cestovnom ruchu, službách a v zdravotníctve?
Pokiaľ sa dnes na Slovensku stáva určujúcou ideológiou nacionálny konzervatizmus a krajinu opustia ďalšie tisíce slovenskej inteligencie, mozgov a mladých ľudí vôbec, určite sa to prejaví na nižšej produktivite práce a modernizačným zaostávaním. Ak Praha privíta takúto časť Slovenska, potom z toho určite budeme mať radosť, ale Slovensko sa ocitne v značných problémoch.
Nechcem robiť z Českej republiky vzorovú krajinu, pretože taká nie je a pod tlakom konzervatizmu, ktorý falošne presadzuje minulosť, ktorá už nepríde, sa ocitá permanentne. Kľúčové voľby sú navyše iba pred nami. Demokracia je úžasná a príťažlivá preto, že poskytuje ľuďom možnosť. Možnosť viesť slobodný spôsob života, študovať, pracovať aj hovoriť si, čo považujeme za dôležité. Z tejto perspektívy je potrebné čítať aj víťazstvo Petra Pellegriniho. Sú jeho verbálne útoky na liberálov stále zachovaním onej možnosti pre všetkých členov spoločnosti? Podporí nezávislosť Ústavného súdu a RTVS? Dokáže nový prezident udržať mladých ľudí na Slovensku a poskytnúť im takú perspektívu, ktorá im umožní žiť rovnako dôstojný život ako na Západe? Až odpovede na tieto otázky ukážu, akého prezidenta Slovensko bude mať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.