Teraz je rad na ukrajinských politikoch, zobrať túto skutočnosť na vedomie. Podľa prieskumov verejnej mienky klesla v posledných mesiacoch viera Ukrajincov vo víťazstvo len o pár percent. Viac ako 80 percent opýtaných stále verí vo víťazstvo Ukrajiny. Zásadne sa však zvýšil počet tých, ktorí predpokladajú, že k víťazstvu dôjde skôr v dlhodobej než krátkodobej perspektíve.
Na určitú dobu bola väčšina obyvateľov ochotná akceptovať obmedzenie práv aj koncentráciu moci v jedných rukách. Dlhodobo je ale takýto stav neudržateľný. Spoločnosť už začala požadovať zmeny v súvislosti s informačnou politikou krajiny, ako aj v súvislosti s delením moci a zodpovednosti. Výmeny na postoch ministrov či veliteľa armády jej už stačiť nebudú.
Ukrajinci si uvedomujú, že Rusko sa bude usilovať využiť vo svoj prospech akúkoľvek kritiku mierenú na ukrajinské politické vedenie. Chápu, že oslabenie prezidenta je aj oslabením Ukrajiny. Očakávajú, že téma mobilizácie aj „nelegitimity“ Zelenského, ktorého funkčné obdobie by sa malo dňom 20. mája skončiť – ak by nebol vojnový stav, počas ktorého sú voľby nemožné – bude súčasťou ruskej vojnovej propagandy.
Spoločnosť už začala požadovať zmeny v súvislosti s informačnou politikou krajiny, ako aj v súvislosti s delením moci a zodpovednosti. Výmeny na postoch ministrov či veliteľa armády jej už stačiť nebudú.
Presné počty ukrajinských vojnových strát nie sú verejné, ale sú zrejmé na ukrajinských cintorínoch. Všetku zodpovednosť za ľudské životy, Ukrajincov aj Rusov, nesie Ruská federácia. Ale spomalenosť Západu pri reakcii na agresiu aj pri dodávkach zbraní, ako aj neochota prezidenta Zelenského vziať na seba zodpovednosť za mobilizáciu, majú svoje dôsledky. Volodymyr Zelenskyj odďaľoval podpis zákona o znížení odvodového veku a jeho strana mesiace zdržiavala prijatie zmien v zákone o mobilizácii v snahe vyhnúť sa politickej zodpovednosti za tieto kroky.
Zelenskyj nastupoval do prezidentského kresla s myšlienkou vojnu ukončiť, namiesto toho sa Ukrajina dočkala invázie. Chybu si nepriamo priznal v odpovedi slovenskému novinárovi pri poslednej návšteve slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej v Kyjeve. Hovoril o tom, že vojna si nás nájde, aj keď ju sami nechceme. To, že parlament so zmenami zákona nestanovil časový limit pre demobilizáciu, odsúdilo ľudí, ktorí bojujú už viac ako dva roky, na ďalšie mesiace bez odpočinku. To mnohých demotivovalo.
Samozrejme, dá sa očakávať, že to zníži aj popularitu Volodymyra Zelenského. Napriek tomu si potrebu mobilizácie Ukrajinci uvedomujú a sociologické prieskumy hovoria, že 19 percent Ukrajincov je ochotných byť odvedení a viac ako 35 percent chce pomáhať armáde. Je to len o pár percent menej ako pred inváziou.
Čo sa týka údajnej nelegitimity prezidenta Zelenského, táto téma veľmi pravdepodobne nebude mať veľký vplyv na politickú situáciu na Ukrajine. Za prezidenta sa postaví aj opozícia, ktorú Zelenskyj obmedzuje, a svoje konanie ospravedlňuje vojnovým stavom. Aj keď ukrajinská ústava nemyslí na prezidenta a jeho právomoci počas vojnového stavu, hovorí, že jeho právomoci sa končia odovzdaním úradu novozvolenému prezidentovi. A voľby sú možné iba po vojne. Čo však opozícia požadovať bude, je zmena v informačnej politike a vytvorenie vlády národnej jednoty.
Na to všetko by mal v najbližšej dobe prezident Zelenskyj reagovať. Tým skôr, že posledné prieskumy verejnej mienky priniesli ešte jednu prekvapivú informáciu. Ukrajinci po dvoch rokoch vojny uprednostňujú demokratický systém pred vládou silného lídra. V roku 2022 to bolo naopak. Dnes je pre 59 percent dôležitejšia demokracia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.