Napriek tomu, že sa Rusko od obsadenia Krymu geopoliticky začalo viac orientovať na Áziu (primárne na Čínu), prípadne na Blízky východ (podpora Sýrie), zameralo sa tiež najmä na kontinentálne mocnosti v Európe ako Nemecko (spoločná výstavba Nord Streamu 2) alebo Francúzsko, ktoré stále preferovali dialóg s Ruskom a zohrali dôležitú úlohu aj pri Minských dohodách.
Ruský prezident Vladimír Putin sa od roku 2014 do začiatku invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 najviac stretol s náprotivkami z Číny, Turecka, Bieloruska, Kazachstanu, Nemecka, Francúzska, Iránu a Indie. Samotné USA sú v rebríčku stretnutí na 11. mieste, čo svedčí o intenzívnej komunikácii oboch prezidentov napriek zhoršovaniu medzinárodných vzťahov. Fakt, že Nemecko a Francúzsko sú v počte prezidentských stretnutí na 5. a 6. mieste, signalizuje spomínanú geopolitickú prioritu Ruska primárne v Ázii. Podobne aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa najčastejšie stretol s náprotivkami z Číny, Iránu, USA, zo Sýrie, z Turecka, zo Srbska a z Japonska. Najintenzívnejšie kontakty za osem rokov spomedzi krajín EÚ vybudoval ruský minister s Talianskom, Nemeckom, Maďarskom.
Diplomatická izolácia Ruska?
Od invázie sa Lavrov najviac stretával s ministrami z Číny, Indie, Turecka, Azerbajdžanu, Iránu, Arménska, Venezuely, Egypta a Juhoafrickej republiky. Jediné štáty z transatlantického prostredia, ktoré bilaterálne rokovali s Lavrovom, boli Maďarsko, Srbsko, Švajčiarsko, Severné Macedónsko (ako vtedajší predsednícky štát OBSE), Slovensko a Vatikán. Objavila sa informácia aj o rokovaní s ministrom zahraničia USA Antonym Blinkenom, no v tomto prípade nešlo o klasické bilaterálne rokovanie, ale o údajný desaťminútový rozhovor na pozadí stretnutia G20 v Indii v marci 2023.
V kontraste s ministrom sa prezident Putin stretával prevažne s lídrami krajín Spoločenstva nezávislých štátov, Blízkeho východu a južnej a východnej Ázie. Najväčší počet stretnutí mal s Azerbajdžanom, Kirgizskom, Tureckom, Iránom, Tadžikistanom a Kazachstanom. Jediný západný líder, ktorý sa stretol od invázie s ruským prezidentom, je maďarský premiér Viktor Orbán v Číne v roku 2023.
V diskurze prevláda prehlbujúca sa izolácia Ruska v medzinárodných vzťahoch, no z dát vyplýva, že po dvoch rokoch agresie najvýraznejšia diplomatická izolácia existuje (takmer) len zo Západu.
Medzinárodný trestný súd (MTS) v Haagu vydal zatykač na Vladimíra Putina, čo prehlbuje diplomatickú izoláciu Ruska, nakoľko v súčasnosti až 124 krajín (čo tvorí 64 % členov OSN) je členmi MTS, a teda sú povinné zadržať a vydať ruského prezidenta do Haagu. Prezidentovu rolu tak supluje Sergej Lavrov, ktorý sa zúčastnil napríklad na summite BRICS v JAR v roku 2023.
Odsúdenie invázie v OSN
Keďže Bezpečnostná Rada OSN je paralyzovaná ruským právom veta, tak Valné zhromaždenie OSN a jeho rezolúcie predstavujú pomyselný morálny kompas založený na zásadách väčšiny štátov sveta v podobe nezáväzných, ale zato morálno-symbolických rezolúcií. Najvýraznejším signálom bolo schválenie štyroch rezolúcii: odsúdenie invázie (73 %), humanitárne konzekvencie invázie (72,5 %), odsúdenie anexie Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti (74 %) a výročné odsúdenie invázie (73 %). Menej úspešné boli schválené rezolúcie, ktoré sa týkali suspendovania členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (48 %) a povinnosti Ruska platiť vojnové reparácie Ukrajine (48,7 %).
Konzistentnosť hlasovania štátov OSN pri všetkých šiestich rezolúciách tak naznačuje, že 89 štátov OSN (46,11 %) konzistentne hlasuje proti krokom Ruska v každej rezolúcii, zatiaľ čo explicitne v prospech Ruska hlasujú konzistentne len štyri krajiny (dve percentá): Rusko, Bielorusko, Sýria a Severná Kórea. Zvyšné krajiny (cca 52 %) sa vždy aspoň v jednej rezolúcii zdržali alebo boli neprítomné v závislosti od typu rezolúcie.
Sankcie
Rusko je v súčasnosti najviac sankcionovaná krajina na svete, ale len zo strany Západu. K nemu sa však pridalo aj Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland, Singapur, Taiwan či niektoré ostrovy Karibského mora. Niektoré kandidátske krajiny EÚ (formálne sa tak hlásiace k Západu) síce na úrovni OSN odsúdili inváziu, ale samotné sankcie nezaviedli (napr. Gruzínsko, Moldavsko či Srbsko), a iné krajiny boli dokonca obvinené z obchádzania sankcií, ako napríklad Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turecko, SAE či Arménsko.
V diskurze prevláda prehlbujúca sa izolácia Ruska v medzinárodných vzťahoch, no z dát vyplýva, že po dvoch rokoch agresie najvýraznejšia diplomatická izolácia existuje (takmer) len zo Západu. Najväčšiu formu diplomatickej limitácie ruského prezidenta v súčasnosti predstavuje zatykač MTS, a to nielen zo strany Západu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.