V Argentíne sloboda napreduje. No pre koho?

Nový argentínsky prezident Javier Milei založil predvolebnú kampaň na myšlienke slobody. Dokonca tak nazval aj svoju novú stranu (Partido Libertario - Libertariánska strana). Čo je však jej pravá tvár? Prvé mesiace jeho vlády dobre zhodnotíme, ak si pomenujeme, v ktorých smeroch sloboda chýbala a ktoré boli hlavné problémy Argentíny.

29.05.2024 12:00
debata (3)

Argentína nemala nedostatok individuálnych slobôd. V posledných dvoch desaťročiach sa presadili mnohé dlhodobo požadované práva, napríklad zákon o rovnocennom manželstve alebo právo na umelé prerušenie tehotenstva. Zákony o kvótach pre ženy a LGBT ľudí prinútili štát zamestnávať osoby z diskriminovaných skupín vo verejnej správe.

Posilnilo sa právo na jedlo a slušné bývanie, aspoň v zákonoch. S výnimkou krátkeho obdobia vlády Mauricia Macriho (2015 – 2019) bola sloboda demonštrovať plne zaručená. Volebné víťazstvo opozičnej strany v troch po sebe nasledujúcich voľbách naznačuje, že zaručené boli aj politické slobody. Sloboda tlače sa tiež uplatňovala bez obmedzení.

Doterajší vývoj

Niektoré obmedzenia skresali moc veľkých ekonomických skupín. Tak sa napríklad stanovili kvóty na uprednostnenie zásobovania domáceho trhu potravinami a palivom za rozumné ceny pred vývozom produkcie. Veľké firmy boli zároveň donútené platiť niektoré dane, najmä po zrušení dane zo mzdy. Museli začať dodržiavať pracovnoprávne predpisy, hoci nedostatočná kontrola zanechala mnohých pracovníkov mimo systému. Okrem toho sa štát usiloval aspoň zmierniť drancovanie prírodných zdrojov prostredníctvom slabých regulácií a účasťou štátnych firiem na ťažbe ropy, lítia či uhlia.

Miestnu ekonomiku zasiahlo niekoľko šokov. Napríklad pandémia, vyššia inflácia v dôsledku vojny na Ukrajine, ako aj kruté sucho, ktoré v roku 2023 znížilo export o tretinu. Obrovský zahraničný dlh vytvorený bývalým prezidentom Macrim, ktorý od Medzinárodného menového fondu prijal najväčší úver v histórii, zasiahol menový trh. To si vynútilo zavedenie devízových kontrol. Krajina si však udržala HDP na obyvateľa približne 14-tisíc eur (ekvivalent Slovenska v roku 2016), aj napriek desaťročnej stagnácii, čo nezdôvodňovalo mieru chudoby vyššiu ako 30 %.

Za Mileia ako za Mikloša

Pre Mileia však bol tento vývoj útokom na slobodu podnikania. Devalvácia o 60 % a zrušenie zásobovacích kvót spôsobili explóziu už aj tak veľmi vysokej inflácie, ktorá znížila platy. Chudoba v súčasnosti postihuje takmer 60 % populácie. Zrušil aj dotácie na verejné služby. Ceny dopravy, elektrickej energie či plynu stúpli štvornásobne. Zasiahlo to väčšinu obyvateľstva, ale aj malých a stredných podnikateľov, z ktorých mnohí sú v bankrote.

A tak ako sa ekonomické slobody rozširujú, obmedzuje sa sloboda miestnych komunít postaviť sa proti odoberaniu a znečisťovaniu území, zaniká sloboda robotníkov, učiteľov či dôchodcov protestovať.

Vážne dôsledky má aj reštrukturalizácia štátu. Milei drasticky znížil výdavky masívnym prepúšťaním (nerešpektujúc kvóty pre ženy či LGBT ľudí), podfinancovaním zdravotníctva, školstva a kultúry. Obzvlášť tvrdú ranu zasadil vede a technike, kde sa rozpočet vrátil späť na nominálnu úroveň zo začiatku roka 2023, aj napriek 300 % inflácii. Univerzity varujú, že za týchto podmienok budú musieť v polovici roka skončiť a vedecké inštitúcie sa rozpadávajú. Verejné práce a výstavba infraštruktúry sa úplne zastavili. Z tohto dôvodu sa stavebný sektor zmenšil o viac ako 40 % a masívne prepúšťa. Štátne podniky trpia prepúšťaním, administratívnou paralýzou a pripravujú sa na masívnu privatizáciu.

Zhrnuté a podčiarknuté, chudoba sa zhoršuje, produkcia kolabuje a prízrak nezamestnanosti rastie. Vláda chce znižovanie príjmov zastaviť návrhom na opätovné zavedenie dane zo mzdy, zatiaľ čo likviduje daň z majetku a zahraničné firmy od platenia daní oslobodzuje.

Chudoba je sloboda

A práve tu možno dobre vidieť Mileiov osobitý koncept slobody. Nie len v tom, že podporuje koncentráciu bohatstva. Sprevádza ho reformou práce, ktorá odoberá práva pracujúcich (podľa jeho názoru ovplyvňujú slobodu zamestnávania) a návrhom nového „podporného režimu pre veľké investície“, ktorý nadnárodným spoločnostiam ako Tesla pod egidou jeho osobného priateľa Elona Muska umožňuje voľný prístup k ťažbe prírodných zdrojov na obdobie tridsiatich rokov. Projekt znižuje dane (čím sú nadnárodné korporácie zvýhodnené pred národnými); povoľuje voľný dovoz tovaru a vstupov (čo by zničilo dôležitý miestny priemysel); voľné disponovanie cudzou menou (nevyhnutnej na zaplatenie dlhu); právnu jurisdikciu zveruje Medzinárodnému centru pre riešenie investičných sporov, a nie argentínskym súdom.

A tak ako sa ekonomické slobody rozširujú, obmedzuje sa sloboda miestnych komunít postaviť sa proti odoberaniu a znečisťovaniu území, zaniká sloboda robotníkov, učiteľov či dôchodcov protestovať. Nový zákon obmedzuje právo na protest a rozširuje slobodu polície protesty potláčať. To je niečo, čo sa doteraz dialo len sporadicky, pretože masívne a pokojné demonštrácie obhajcov ľudských práv, študentov či robotníkov prekonávali represívnu schopnosť vlády.

Libertariánsky model odsudzuje Argentínu na rýchlu stratu národnej suverenity a kvality života. Hoci má Milei stále podporu časti svojich voličov, narastajúce problémy predpovedajú skorú krízu. Tú ešte zhoršuje chýbajúca politická opozícia s alternatívnym modelom. Problémom je, že dovtedy sa mnohé opatrenia môžu stať nezvratnými.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #Argentína #neoliberálna ideológia #libertariáni #Javier Milei