V predvolebnej kampani do Európskeho parlamentu pritom však hrá rolu len riešenie hlbokej ekologickej krízy a vojny na Ukrajine. Zo strany pravicovo nacionalistických síl sa k tomu však vynára otázka, ako riešiť problematiku utečencov a migrantov, najmä z Blízkeho východu a afrických krajín. Vo voľbách do národných parlamentov v posledných rokoch často výrazne bodovali práve nacionalistické pravicové strany.
V súčasnosti sa prvýkrát diskutuje o možnosti koalície, ktorá by zahŕňala časti nacionalistickej pravice. Ursula von der Leyenová je voči postfašistickej strane Fratelli d'Italia a jej vodkyni Georgii Meloniovej otvorená.
Niečo podobné vzniká aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia sa doteraz spoliehala na veľkú koalíciu kresťanských a sociálnych demokratov v EP – najnovšie sa rozšírila aj o liberálov. V súčasnosti sa prvýkrát diskutuje o možnosti koalície, ktorá by zahŕňala časti nacionalistickej pravice.
Protiekologická mobilizácia
Nacionalistické pravicové strany vedú agresívnu predvolebnú kampaň a často aj stanovujú témy. Popri svojej tradičnej téme – odmietaní mimoeurópskych vojnových utečencov a migrantov – teraz pre seba objavili aj druhú tematickú oblasť: odmietanie čo i len opatrnej ekologizácie hospodárskej politiky zo strany súčasnej Európskej komisie. Názov vlajkového programu EÚ je Green Deal – Zelená dohoda. Na jednej strane tým reaguje na silnejúce klimatické protesty, na druhej strane na stále narastajúce škody spôsobené globálnym otepľovaním, akými sú silné záplavy a suchá.
So svojimi voličmi z radov vyšších stredných vrstiev zanedbávajú ekológovia sociálnu stránku ekologickej reštrukturalizácie. Čiastočné obmedzenia sa plánujú aj v obzvlášť problematických oblastiach, napríklad pri spaľovacích motoroch v autách alebo v poľnohospodárstve. Táto politika je však veľmi technokratická a málo hľadí na sociálne dôsledky.
Cieľom dohody je podporiť prechod k takej priemyselnej výrobe a spotrebiteľským vzorcom, ktoré menej poškodzujú klímu. Čiastočné obmedzenia sa plánujú aj v obzvlášť problematických oblastiach, napríklad pri spaľovacích motoroch v autách alebo v poľnohospodárstve. Táto politika je však veľmi technokratická a málo hľadí na sociálne dôsledky. Potenciál antiekologickej mobilizácie pravice sa v posledných rokoch ukázal najmä v Holandsku, kde nacionalistické pravicové strany donekonečna opakujú: „Zastavte Zelenú dohodu", Slobodná strana Rakúska (FPÖ) napríklad vyvesuje plagát proti „klimatickej diktatúre EÚ“.
V iných otázkach, ako je hospodárska politika alebo regionálne transfery, je nacionalistická pravica menej jednotná. Najhlbšia trhlina v nacionalistickej pravici je geopolitická. Čoraz väčšia časť nacionalistickej pravice sa veľmi orientuje na NATO a požaduje významné dodávky zbraní Ukrajine, ďalšia časť presadzuje deeskaláciu, tretia skupina prejavuje určité sympatie k ruskej strane.
Sociálne hranice zeleného projektu
Rovnako ako na národnej úrovni aj na úrovni EÚ vidieť, že kresťanskí demokrati sa približujú k pozíciám nacionalistickej pravice. V období pred voľbami do Európskeho parlamentu EÚ po veľkej iniciatíve kresťanskodemokratických síl výrazne obmedzila právo na azyl. V posledných týždňoch Európska ľudová strana (EPP) oslabila rôzne iniciatívy novej Zelenej dohody – namiesto toho, aby ich orientovala sociálnejšie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dala jasne najavo, že z pohľadu EPP nie je prioritou prehlbovanie Zelenej dohody, ale politika zbrojenia. S liberálnymi silami to býva podobné.
Európski zelení, naopak, chcú, aby sa ekologická reštrukturalizácia prehĺbila. Priveľmi sa však spoliehajú na zvyšovanie cien ekologicky škodlivých produktov a nedostatočne na vytváranie lacnejších alternatív – v zásobovaní energiou, hromadnou dopravou atď. So svojimi voličmi z radov vyšších stredných vrstiev zanedbávajú sociálnu stránku ekologickej reštrukturalizácie. To obmedzuje možnosť, že spoločnosť ich program prijme. V 80. rokoch boli zelení často pacifisti a antimilitaristi, no teraz patria medzi sily, ktoré sa najhlasnejšie dožadujú vyzbrojovania Ukrajiny. To ich stálo stratu časti bývalých voličov.
Slabé hlasy mieru. Otočka doprava?
S neoliberálnou základnou štruktúrou EÚ ponúka málo východiskových bodov pre sociálnodemokratickú alebo ľavicovejšiu politiku. Súčasná komisia sa aspoň odklonila od silne protiodborového postoja z rokov eurozóny. Prijali sa aspoň mäkké usmernenia pre minimálne mzdy a vyššie pokrytie kolektívneho vyjednávania, ako to presadzovali stredoľavé sily a ľavica. Ľavica je vo svojej kritike orientácie politiky EÚ na veľké koncerny dôslednejšia ako sociálni demokrati. Ľavicové strany sa najjasnejšie zaviazali k deeskalácii politiky vo vojnách na Ukrajine aj v Gaze.
V predvolebnom období sa diskutuje o rôznych variantoch zostavovania koalície. V EPP možno vidieť tendencie otvárania sa pro-NATO a proukrajinským silám nacionalistickej pravice. Ursula von der Leyenová je voči postfašistickej strane Fratelli d'Italia a jej vodkyni Georgii Meloniovej otvorená: „Je jednoznačne proeurópska, jasne proti Putinovi a za právny štát. Ak to tak zostane, ponúkame spoluprácu.“ So zreteľom na možný koaličný potenciál sa nacionalistické pravicové strany začínajú reorganizovať.
Alternatíva pre Nemecko (AfD) bola vylúčená z Identity a demokracie, jednej z dvoch pravicových nacionalistických frakcií. Pre svoju geopolitickú orientáciu, ale aj ako ultrapravicový konkurent nemeckých kresťanských demokratov je prekážkou potenciálnych koaličných plánov medzi EPP a nacionalistickou pravicou. Sociálni demokrati nechcú, aby sa koalícia v europarlamente rozširovala doprava. Výsledok tvorby koalície je preto otvorenejší ako v minulosti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.