Rusko zatieňuje kľúčové problémy EÚ. Prečo voľby do EP odvádzajú pozornosť od zásadných tém?

Ako sa blížia voľby do Európskeho parlamentu, mnohí vo východnej Európe sú zmätení prevládajúcim zameraním sa na Rusko, nie na otázky zamerané na EÚ. Alebo nie?

05.06.2024 12:00
debata (5)

Napriek tomu, že cieľom volieb je riešiť záležitosti Európskeho parlamentu, politická diskusia sa zväčša týka Ruska. To vyvoláva kritickú otázku: prečo sú kľúčové témy ako nová zelená dohoda, balíček Fit for 55 alebo migračný pakt, zatienené?

Určitú časť odpovede ponúka spôsob, akým bol pakt o migrácii schválený. Napriek výraznej opozícii prešiel len tesne a poukázal na širší problém vo volebnej debate. Portál Politico napríklad informuje, že francúzsky prezident Emmanuel Macron naliehal na poľského premiéra Donalda Tuska, aby sa jeho europoslanci radšej zdržali hlasovania, než aby hlasovali proti. Tuskovi europoslanci však proti aj tak hlasovali, čím sa zhodujú s dlhodobo kritizovanými europoslancami z tábora Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńského.

Napätie zvyšujú aj vyššie záujmy volieb. Prieskumy opakovane naznačujú, že Európska ľudová strana (EPP), historicky najväčšia skupina v Európskom parlamente, by mohla stratiť vedúcu pozíciu, ak by sa Európski konzervatívci a reformisti (ECR) spojili so skupinou Identita a demokracia (ID). Táto kombinovaná skupina by mohla zabezpečiť 160 až 180 poslancov Európskeho parlamentu. Tým by spochybnila dominanciu EPP a na schválenie legislatívy by vyžadovala dodatočnú podporu od menších skupín, ako sú Zelení, Ľavica a Obnova Európy.

Odporúčaná manipulácia

Medzi elitami EÚ takáto situácia vyvoláva paniku, a preto aj poháňa mediálne šialenstvo. Strach významne živí aj správa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) s názvom „Nová politická mapa: správne voľby do Európskeho parlamentu“. Napísali ju Ivan Krastev, bulharské stelesnenie východoeurópskeho liberálneho fanatizmu a toxicity, a Mark Leonard, šéf ECFR. Odporúčajú vyhýbať sa „sporným otázkam“, akými sú vojna na Ukrajine, zmena klímy a hospodárska kríza, chcú polarizovať voľby ako plebiscit o EÚ, mobilizovať proúniových voličov – všetko témy, ktoré sú pre verejnosť zásadné, no pre strany hlavného prúdu politicky riskantné.

Elity EÚ si kopú vlastný hrob útočením na najsilnejší politický impulz, ktorý existuje – na akt hlasovania. Namiesto toho, aby sa zapájali do diskusií s aktívnymi menšinami verejnosti v rôznych krajinách, pustili sa do prehlbovania polarizácie a špinenia oponentov a ľudí, ktorí ich podporujú.

Intenzita týchto problémov však núti diskutovať aspoň formálne. Pre mainstreamové strany je teda zásadné kontrolovať svoj prejav. Takáto politická scéna v EÚ len niekoľko týždňov pred voľbami, najmä v bývalom východnom bloku, poukazuje na to, že je nemožné vyvážiť strategické rady týkajúce sa kampane s nepopierateľnými skutočnosťami, ktoré dominujú obavám verejnosti – no majú sa ignorovať alebo odmietnuť.

Ruský agent na každom rohu

Skutočnú politickú diskusiu vystriedali neutíchajúce obviňovania a očierňujúce kampane proti rôznym stranám politického spektra. Tento jav je zrejmý najmä v Poľsku, kde sa v politike všetci navzájom obviňujú, že sú ruskí agenti. Vidíme to aj v Českej republike, hoci v menej hysterickej miere. Politickú scénu tam výrazne ovplyvnil negatívny postoj voči Andrejovi Babišovi, pričom vláda Petra Fialu má dramaticky nízku sledovanosť a samotný Fiala má katastrofálne nízke percentá dôveryhodnosti v prieskumoch. Prezidentovi Petrovi Pavlovi, o ktorom sa hovorí aj ako o mediálnom výtvore proamerických kruhov, chýba aj podľa mnohých českých konzervatívcov a ľavicových organizácií nezávislý program.

Problém sa ale neobmedzuje len na Poľsko a Českú republiku. Napríklad v Bulharsku kandidáti, ktorí vyjadrujú obavy o smerovanie EÚ – či už zo strany tvrdej sociálno-demokratickej ľavice, ako je Vaňa Grigorova, alebo zo strany nacionalistickej pravice, ako je Kostadin Kostadinov – čelia neustálemu osočovaniu, že sú ruskí agenti.

Kampane ohovárania proti tým, ktorí nie sú úplne v súlade so súčasnými politikami EÚ, sú všadeprítomné a intenzívne. Podľa pokynov Krasteva a Leonarda sa majú tieto nesúhlasné hlasy bagatelizovať a kritizovať ako „euroskeptické“ či „protieurópske“. EÚ sa nadnesene vykresľuje ako stelesnenie demokracie, ľudských práv a ochrany pred hrozbami, akými sú Rusko a USA Donalda Trumpa.

Ignorovanie sociálnej reality

Stratégia však celkom nefunguje. Rýchly hospodársky úpadok a rastúca nespokojnosť verejnosti s riešením konfliktu na Ukrajine znemožňujú vyhnúť sa kritike. Preto sa politický diskurz zvrhol na chaotické výmeny obvinení, ktoré dosahujú rozmery karikatúry. Očividným príkladom je kampaň Občianskej platformy Donalda Tuska, ktorá vytvorila videoklip obviňujúci stranu Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského zo spolupáchateľstva s Putinom. Napriek tomu, že PiS je v Poľsku významnou politickou silou, ktorá zastupuje takmer polovicu názorov obyvateľstva, je neúnavne napádaná a pošpinená. Útoky dokonca naznačujú, že PiS je zodpovedná za historické zverstvá spáchané Sovietmi, ako napríklad masové popravy v Katyni (sic!).

Toxická atmosféra nahlodáva akúkoľvek šancu na racionálnu, kultivovanú diskusiu, čím politický diskurz ďalej degraduje. Elity EÚ si kopú vlastný hrob útočením na najsilnejší politický impulz, ktorý existuje – na akt hlasovania. Namiesto toho, aby sa zapájali do diskusií s aktívnymi menšinami verejnosti v rôznych krajinách, pustili sa do prehlbovania polarizácie a špinenia oponentov a ľudí, ktorí ich podporujú. Toto je jednoznačne recept na katastrofu. A pravdepodobne jednu uvidíme.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Poľsko #Bulharsko #voľby do Európskeho parlamentu #eurovoľby 2024